Pri niektorých veciach človeku napadne, že je vlastne zázrak, že ešte existujú. Že pretrvali tých dvadsať a viac rokov, čo si ich pamätáte, že sa z doby, keď bol problém mať pevnú telefónnu linku, internet neexistoval a mobily tiež nie, dokázali nerušene preniesť do druhého desaťročia nášho storočia. Že s nimi nič neurobilo ani rozdeľovanie štátov, ani ich pomalé spájanie v Európskej únii, ani Schengen, ani svetová hospodárska kríza a že aj ten pád eura by vydržali. Zázrak, o ktorom vám chcem napísať, sa volá Košičan.

Keď som sa zobudila v to prvé ráno svojho nového života, nebudila som sa do depky. Spala som na hnusnom matraci pod bicími v skúšobni, ktorá nebola skúšobňou, ale starým sochárskym ateliérom v starom, rozpadajúcom sa dome, do ktorého som sa natvrdo naskvotovala. V miestnosti smrdelo riedidlo a rôzne chemikálie, a tak som hneď otvorila okno a nechala dnu preniknúť jarné lúče spolu so vzduchom. Moje prvé ráno mimo rodičovského hniezda.

Hovorí sa tomu chytať psa za chvost. V politickom jazyku to znamená neriešiť problémy aktívne, ale reagovať na ne, až keď vypuknú, a potom hasiť požiar. Myslím, že to je najväčší problém vládnej koalície.

Dňa 28. februára ráno už bude jasno, spolu so správami, počasím a situáciou na cestách sa dozvieme, kto získal Oscarov®. Academy Awards® oddelia zrno od pliev a nominácie sa stanú len ďalším štatistickým ukazovateľom. Aj ony sú dôležité, ale zmysel im dá až Oscar®. Aj na konkrétnych tohtoročných Oscarov® sa zabudne, ale neskôr.

Obyčajní ľudia nemajú politikov radi. Podľa väčšinového názoru obyčajných Slovákov sú všetci politici rovnakí, rovnako kradnú, bez začervenania klamú a občanov potrebujú len v deň volieb, aby opäť a bez väčšej námahy získali vyhriatu stoličku. Svetlou výnimkou má, respektíve podľa vlastných kritérií mal byť, najobyčajnejší z obyčajných, Igor Matovič.

Galéria19 priniesla výstavu ilustrátora Dušana Nágela. Nie je to jeho prvá výstava, napriek tomu však ide o premiéru svojho druhu.

V Nemecku prebieha rozsiahla diskusia o pohrobkoch východonemeckých komunistov. Po dvadsatich rokoch od pádu Berlínskeho múra sa im zase raz zazdalo, že komunizmus je pekný ideál, len jeho realizácia bola zlá. Je to trvalka z úst tých, čo si podnes nevšimli november 1989.

Referendum o odtrhnutí južného Sudánu v čase uzávierky ešte prebiehalo, no už bolo jasné, že účasť bude dostatočná. Výsledky sa zrejme zverejnia až vo februári, aj tie však možno odhadnúť pomerne spoľahlivo. Rodí sa nový africký štát. A zároveň vzniká veľký precedens.

Prvé vily na našom území postavili už pred vyše 1 700 rokmi. V stredoveku sa na tento typ bývania zabudlo. Skutočne prekvitať začali vily v prvej polovici 20. storočia, až kým nezačali vládnuť komunisti. Tí sa síce nasťahovali do víl, ale pre ľudí stavali paneláky. Až posledné dve desaťročia sa u nás opäť stavajú vily v pravom zmysle slova. Teda ako kvalitné a luxusné bývanie pre ľudí s dobrým vkusom a lepšími finančnými možnosťami.

Dráma, ktorou v týchto dňoch prechádza Írsko, potvrdzuje predovšetkým to, čo tu už bolo dávnejšie napísané: Grécko bolo „iba“ predskokanom paneurópskej dlhovej krízy, ktorá pokračuje ďalšími zastávkami.