Milí priatelia, svet je plný nástrah. Najhoršie sú nástrahy neočakávané. Tie dokážu človeka vyviesť z rovnováhy. Napríklad ručný nerezový strúhač.

Predvolebné zamorovanie verejného priestoru vrcholí, kampane politických strán nás fackajú zľava i sprava. Noviny zavriete, televízor vypnete, ...

Dvanásť malých slovenských kníhkupectiev sa spojilo a pod vedením Artfora vydalo noviny Čo čítať s podnadpisom Sprievodca dobrodružstvom čítania.

Na tekvicovej polievke nie je nič zvláštne, ak to, samozrejme, nie je tá tekvicová polievka, o ktorej píše John Steinbeck v Na východ od raja. Celá tekvica v hrnci, len s odrezaným vrškom, do nej celé kurča, huby, zázvor, pór, zaklapnúť vršok, variť aj dva dni. Ochutnal by som. Alebo dusené fazule po mexicky Williama Saroyana z Oci, tebe preskočilo. Aby sme boli presní, 99 malých červených fazúľ. Či sú naozaj dobré, by sme zistili až po ochutnaní, rovnako ako hlavný hrdina.

Aj tento rok som za tisícky eur nakúpil služby bez bločku či faktúry. Nie, neplašte sa. Rozpísané anonymné podanie môžete zahodiť. Nakupoval som od štátu.

Na Zem dopadajú zo všetkých strán rádiové vlny, hovorí sa im „kozmické mikrovlnné pozadie”. Astronómovia z výskumnej stanice na južnom póle nedávno ohlásili, že v tých vlnách je odtlačok iných vĺn, omnoho slabších, ktoré sa doteraz nikomu nepodarilo zachytiť. Gravitačných.

Dvadsať rokov v dejinách spoločnosti môže človeku pripadať ako doba krátka či dlhá – podľa letory, veku či životných skúseností. V každom prípade je to však čas, ktorý má pre nás osobitý cveng. Dvadsať rokov trvala prvá republika, dvakrát po dvadsať rokov s krátkym vydýchnutím v roku 1968 tu vládla jedna strana. Dvadsať rokov existuje Slovenská republika. Dvadsať rokov bol Dominik Tatarka takmer úplne vytlačený z verejného priestoru.

Vyzerá ako pštrosie vajce, ibaže namiesto škrupiny má rapavú pokožku, podobajúcu sa na ihličnatú šišku. Navrchu mu navyše rastie podozrivé, zelené číro. Keď ho však vylúpneme z tejto vtipnej karnevalovej masky, ananás sa nám odmení neopakovateľnou tropickou chuťou.

Posledná, takmer sedemstostranová kniha Ladislava Balleka Trojou a vŕškom pamäti vyšla krátko pred jeho smrťou. Má zvláštnu štruktúru, vzdorujúcu čítaniu, založenú na troch rozprávačských líniách. Prvá, najrozsiahlejšia, napísaná s úradníckou, pedantickou akurátnosťou diplomatických zvodiek, je trhom márnosti. Akoby nám chcel Ballek ukázať, že dlhodobý a láskyplný vzťah – lebo taký je jeho vzťah k československej federácii a jej nasledovníkom – sa buduje ako rad drobných, efemérnych každodenných činností a mien, ktoré sa vynárajú a vzápätí strácajú v bezmennosti.

Vieme, že rok 1215 je dôležitý. V roku 1215 si Mongoli podmanili mesto, ktoré dnes nazývame Peking – kľúč k omnoho rozľahlejšej ríši. A 23. septembra si pripomíname 800 rokov od narodenia muža, ktorý doviedol Mongolskú ríšu na vrchol a definoval podobu modernej Číny – Kublajchána.