Prízraky minulosti sa vracajú. Zapĺňajú chaotické vákuum dnešnej politickej scény. Môžu
mať nové kostýmy, stará povaha však presvitá. Znova sa spomína fašizmus. Pre niekoho hrozba, pre iných pokušenie. Čo s ním?
Stúpajúca frekvencia v používaní slova „fašizmus“ nie je vzhľadom na vývoj prekvapením. Nebudem však popierať, že pokladám toto slovo za nadužívané a že mi táto nadužívanosť lezie na nervy. A keby len to. Pokladám ju za nebezpečnú.
Ešte pred 15-20 rokmi o rodine Ulmovcov v Poľsku takmer nikto nepočul. Dnes je jedným z kľúčových symbolov poľskej historickej pamäti. Poľský Sejm ich dokonca vyhlásil za patrónov roku 2024, v ktorom si budeme pripomínať 80 rokov od ich zavraždenia.
Koalícia, ktorá vzišla z posledných volieb, je tu, lebo ľudia mali dosť chaosu Igora Matoviča. Sľúbila jednotu a schopnosť vládnuť. Prináša chaos a vzájomné útoky. Čo to znamená?
