Prestížny slovenský filmový festival Art Film sa po siedmich dňoch nabitých premietaniami a zaujímavým sprievodným programom chýli ku koncu. Kto si z udeľovania ocenení odniesol Modrého anjela?

Jednou z výrazných snímok tohtoročného Berlinale je Správa, argentínsko-španielsky film, ktorý si z festivalu odniesol Strieborného medveďa za výnimočný umelecký prínos. Teraz sa predstavil na Art Filme a položil divákom otázku, kde je hranica medzi láskou a využívaním.

Na Nobelovu cenu za mier nie je nominovaný prvýkrát, ale zatiaľ ju ani raz nezískal.

Hovorí sa tomu „pí-ár“ akcia za cudzie peniaze. Cyril a Metod, na ktorých sa odvolávame aj v ústave, nám o pár dní vyprázdnia peňaženky o celkom peknú sumičku.

Tento projekt vznikol z jednoduchej otázky, ktorú si kladiem čoraz častejšie: Ako sa máme? Ako sa cítime v krajine, ktorá ide nesprávnym smerom, a vo svete, ktorý sa mení rýchlejšie, než stíhame sledovať?

Vráťme sa pre dnešok ešte raz k referendu o protiruských sankciách a k tomu, ako sa táto téma vyvinula v posledných dňoch.

Festival tento rok otvorí film Kronika večných snílkov Rastislava Boroša.

Žijem v Silicon Valley a som obklopený technomiliardármi, ktorí dnes investujú obrovské peniaze do výskumu dlhovekosti. Jeff Bezos, Larry Page, Larry Ellison a Peter Thiel vrhli zdroje do výskumu, ktorý im (a možno aj nám ostatným) raz pomôže dlhšie žiť. Rozumiem ich motivácii, ale neverím, že je to dobrý nápad.

Prvý raz som si naplno uvedomil Pavla Bindera v roku 1999 na výstave v Trnave, v Koniarkovej galérii, kurátorkou bola Zuzana Bartošová. Binderove sochy zarámovala osteniami dvier, ktoré prechádzali z jednej miestnosti do druhej. Vyzerali neskutočne, latentne.

Pravidlo, že prezident raz za rok prednesie správu o stave Slovenska, je šancou aj pascou. Šancou, ak hlava štátu má čo republike povedať, pascou, ak na to nie je osobnostne vybavená. Ako so svojou prvou správou obstál Peter Pellegrini?