Ak v lete navštívite Prahu, možno na električkách uvidíte červené papierové figuríny žien s nápisom ako „Som Irena a môj manžel ma bodol nožom.“

Keď som sledoval inauguračný deň nového prezidenta, mal som okrem nádeje, že hlava tohto štátu bude po 20 rokoch konečne dôstojná, ešte jeden neodbytný pocit: akoby sa viackrát stretli iné, neprekrývajúce sa svety, ktoré sa nemôžu dorozumieť, ani keby veľmi chceli.

Pred 25 rokmi bolo v centre Pekingu povraždených tisíce mladých ľudí. Chceli menej korupcie a lepšiu perspektívu.

Ukrajinské prezidentské voľby priniesli okrem jasného víťazstva Petra Porošenka ešte jedno posolstvo: Ukrajina je napriek všetkým problémom fungujúci štát, ktorého obyvatelia túžia po národnej jednote.

Je nedeľné popoludnie. Možno až teraz mnohým obyvateľom východoukrajinského miliónového Donecka došlo, čo sa to s ich mestom v minulých týždňoch stalo. „Počula som, že voľby nebudú,“ hovorí žena predavačke v obchode s potravinami, ktorý som si kúsok od centra tohto mesta hutí, baní a futbalu obľúbil.

Konzervatívci po celom Západe oplakávajú krízu rodiny. Prinášame esej významnej americkej intelektuálky, ktorá túto krízu vníma optimisticky. Rodina a náboženstvo sú podľa nej od seba závislé a kríza je krok od ich oživenia.

Sýria vstupuje do štvrtého roku občianskej vojny. Pozornosť sveta, ešte donedávna upretá týmto smerom, sa presunula k výbojnému Rusku. Akoby sýrska hrozba stratila naliehavosť. Aj keď Sýria s ruskými imperiálnymi snami súvisí viac, než sa nám páči.

Epizóda 1. Koncert. Na stoličke pri klavíri leží nehybný útly človek. Poležiačky hrá. Je oblečený nekoncertne: starý červený pulóver, ošúchané nohavice, schodené tenisky, na očiach čierne okuliare, na hlave stará baretka a spod nej trčia neposlušné vlasy. Telo i tvár sú nehybné, ale hudba znie. Na tomto akoby mŕtvom tele žijú iba ruky, do ktorých sa počas hry sústredil všetok život, všetky emócie ležiaceho tela. Ruky hrajú, a zároveň dirigujú. Vytvárajú zaujímavé figúry, vrhajú sa na hladinu klávesnice ako čajky na hladinu mora a ich prsty ako pazúry čajok vynášajú z hlbín klavíra napodiv harmonické zvuky.

Lord Voldemort dostal od pražského súdu tri roky nepodmienečne. Stalo sa pred desiatimi dňami, ale debata stále trvá: Za to, čo vykonal, len tri roky? Alebo je podstatné skôr to, že pôjde do väzenia?

Nedávno mi psychológ Přemysl Mikoláš, ktorý sa už roky stará najmä o deti s rôznym postihnutím, povedal: „… Také si říkám a věřím, že svou práci nedělám pro dobrý pocit anebo pro ocenění zvnějšku. Jednoduše je to dobrá věc, vidím, že to pomáhá, a fakt mi to stačí. Funguje mi to takhle i v rodině a cítím se svobodný.“ Alebo Peter s Martinou. Práve založili rodinu. Martine už po chemoterapii a ožarovaní opäť narástli vlásky a vrátila sa do práce s deťmi trpiacimi nedostatkom lásky a pokrivenými vzťahmi v rodinách.