Vymieňajú mi súčiastky. Naprávajú kolieska, premazávajú spoje. Už dva týždne a ešte jeden ma čaká. Niekedy je to veľmi nepríjemné a musím kvôli tomu držať aj diétu (čo som so svojou podváhou nikdy robiť nemusela, a tak teraz naozaj klobúk dole pred všetkými ľuďmi, čo kedy držali diétu!

Toto je veľmi ťažká otázka, nad ktorou som sa viackrát zamýšľal a priznám sa, že nemám odpoveď, keďže tých albumov je viac a každý sa viaže k istému obdobiu. Môžem to teda poňať chronologicky a vybrať zopár päťhviezdičkových, ktoré ma v danom čase zásadne oslovili.

Môže sa Varšava stať druhou Budapešťou? Takúto nádej vyjadril po vyhlásení volebných výsledkov Jaroslaw Kaczynski. Ako povedal: „Príde deň, keď budeme mať vo Varšave Budapešť.“ Je líder strany Právo a spravodlivosť (PiS) poľským Viktorom Orbánom?

Výchova dieťaťa sa vraj veľmi podobá tomu, keď ho učíte jazdiť na bicykli. Vtip je v tom, odhadnúť, kedy máte držať a kedy pustiť. Moje deti sa učili podozrivo rýchlo. Ale bordel v izbe majú nekonečný.

Detstvo. Neraz aj napriek tomu, že sa počas neho môže prihodiť všeličo zlé a kruté, ostáva vryté v našich dušiach a pamätiach akýmsi zvláštnym spôsobom.

Počas teplých slnečných septembrových, ale najmä októbrových dní sa niektorých pavúkov začne zmocňovať nepokoj a strašná chuť sa niekam presťahovať. Namiesto áut, vlakov alebo autobusov však využívajú prostriedok im najbližší, teda pavučinové vlákna.

Kredit. To slovo často počuť v dnešnom Maďarsku. Vo mne vyvoláva vlastne kladné pocity, veď kto má kredit, tomu možno dôverovať. V historickej pamäti Maďarov sa zasa zachovalo, že to bol názov epochálne významného diela Istvána Széchenyiho. V Kredite (Hitel) roku 1830 gróf sformuloval svoj program občianskej premeny uhorskej spoločnosti. A s odkazom na veľkého predka to bol názov aj nášho časopisu.

Dívam sa na Zitu, ako Hádže svišťom a nesmejem sa. Smial by som sa, čoby nie, občas sa vtip podarí, i pointa dobre vypáli, ale do smiechu mi nie je, hoci mám oba tie sitcomy rád a dobre urobený sitcom pokladám za vrchol televíznej tvorby. Úplne najviac ma vyrušuje to, čo je inak sitcomovým folklórom, čo má divákovi pomáhať, a nie ho vyrušovať.

Kudrin utiekol, samozrejme. Nevedel sa ovládnuť. Predpokladám, že všetko prebehlo takto: ešte deň pred zjazdom Jednotného Ruska bolo na čele zoznamu voľné miesto, nikto nevedel, čo sa bude diať, okrem jedného človeka, a hľa, tento jeden človek (a vy viete, ako sa volá) si k sebe predvoláva Medvedeva a hovorí mu čosi ako: No, vraj si slúžil verne, vyber si teda, čo chceš.

Ahoj Emil, pamätáš sa na Čongrádyho? Učil nás na strednej, v tých nižších triedach, dokonca chvíľu bol aj náš triedny. Učil fyziku, ale veľa sme toho neprebrali, lebo sme chodili jednak do školskej záhrady strážiť čerešne a potom do Gumonky, kde nám dívali bakelitové rúry a my sme z nich v polytechnickej dielni našej školy vyrábali koše na smeti a kvetináče.