Každý nový deň súčasnej krízy prináša udalosti, ktoré boli ešte pre pár rokmi nemysliteľné. Nedávno napríklad Wolfgang Schäuble, nemecký minister financií, kritizoval ústavný súd svojej vlastnej krajiny za to, ako pomaly rozhoduje vo veci trvalého eurovalu.

Headlineri vždy rozdeľujú divákov Pohody na dva tábory – tých, ktorým sa ich vystúpenie páčilo a iných, čo sa po zopár pesničkách radšej vybrali k menším pódiám. Dôvodov, prečo sa niekomu akt na hlavnom pódiu páči a inému nie, je niekoľko, často za to môže aj premenlivý zvuk, ktorý býva v zadných radoch oveľa horší ako v kotle pod pódiom alebo jednoducho väčšia či menšia zainteresovanosť. Fanúšik je schopný stráviť od svojho miláčika čokoľvek, čo sa u náhodného diváka povedať nedá. A najmä pred hlavným pódiom je často toľko ľudí, z ktorých má každý iný názor.

Stojíme v kancelárii pre pútnikov, môj brat a ja, a vypĺňame dotazníky. Máme za sebou desať dní pešej chôdze, 350 kilometrov z Leónu v Kastílii. Pani kontroluje papiere a pýta sa: „Náboženské dôvody na púť ste nemali?“ Do kolónky dôvody sme napísali turistika, presne preto sme sem prišli. „Nie sme katolíci, tak asi nie je vhodné hovoriť o náboženských pohnútkach.“ Pani sa usmeje a pripíše „z duchovných dôvodov“. Bez spirituálnych pohnútok nemôžeme dostať compostelu, potvrdenie o vykonaní púte.

Keď hovoríme o pútnických miestach na Slovensku, tie najznámejšie sú spojené s mariánskym kultom. Najstarším z nich je Mariánka neďaleko Bratislavy, kde počiatky putovania siahajú do 14. storočia, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký a položil základný kameň Kostola Narodenia Panny Márie. Ďalšími masovo navštevovanými pútnymi miestami sú Levoča, kde hlavná púť býva na sviatok Navštívenia Panny Márie a Šaštín, miesto národnej Baziliky Sedembolestnej panny Márie.

Vždy hovorím, že človek musí ísť na východ, aby ten náš „takmer“ Západ vážil. A nemusí ísť príliš ďaleko, stačí prejsť napríklad maďarsko-rumunskú hranicu. Pretože, hoci je stále v Európskej únii, ten rozdiel medzi tou našou strednou Európou a Balkánom cítite a vidíte na každom kroku. Kulisy sú podobné, napokon, Arad aj Temešvár boli ešte pred sto rokmi neoddeliteľnou súčasťou tej našej stredoeurópskej civilizácie, hrdými baštami pri hraniciach veľkého impéria, mestami, ktoré stavali úžasné stavby, ako sú Aradská filharmónia alebo Temešvárska radnica. Chodili sem a dodnes ešte z tých čias chodia električky a bývalé bohatstvo tu stále ešte vidieť. Inak je to však taký koniec sveta, čo drží pokope len silou vôle.

Žiaci, a čochvíľa aj učitelia v týchto zemepisných šírkach, už majú po škole, začali sa prázdniny. Tie budú trvať až do konca augusta, od 1. septembra sa začne nasledujúci školský rok. Tak je to stanovené zákonom, a bolo to tak odjakživa, presnejšie, posledné dve a pol storočia. Napriek tomu je táto generácia žiakov a študentov (a učiteľov) možno posledná, ktorá to má presne rovnako nalinajkované. Vzdelávanie čakajú zmeny, v rámci ktorých sa škola bude musieť prispôsobiť alebo čeliť bazálnemu zdôvodňovaniu zmyslu svojej existencie.

Od začiatku šampionátu sa čakalo, že to bude najrizikovejší zápas majstrovstiev Európy vo futbale. Poľsko-Rusko. A skutočne bol. Nedalo sa tomu čudovať.

Kríza eurozóny je výsledkom neľútostného francúzskeho presadzovania tzv. európskeho projektu, teda projektu politického zjednotenia, ktorý sa začal po druhej svetovej vojne. Vtedy dvaja vedúci francúzski politici, Jean Monnet a Robert Schuman, prišli s návrhom vytvoriť Spojené štáty európske.

Otázku, ako ďalej po zdrvujúcej porážke vo voľbách, si v týchto dňoch nekladú len opoziční politici v SDKÚ či Daniel Lipšic. Diskutuje sa aj vnútri Sulíkovej SaS. Aj keď menej dramaticky a vo väčšej tichosti. Ale možno je to len povestné ticho pred búrkou.

Niežeby sa o rozvodoch nehovorilo. Naopak, bulvár je ich plný, takže o súkromnom živote našich celebrít vieme toho oveľa viac, než by sme túžili. Napriek tomu nie sú rozvody vážnou spoločenskou témou.