Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kam putovať

.jozef Majchrák .časopis .téma

Keď hovoríme o pútnických miestach na Slovensku, tie najznámejšie sú spojené s mariánskym kultom. Najstarším z nich je Mariánka neďaleko Bratislavy, kde počiatky putovania siahajú do 14. storočia, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký a položil základný kameň Kostola Narodenia Panny Márie. Ďalšími masovo navštevovanými pútnymi miestami sú Levoča, kde hlavná púť býva na sviatok Navštívenia Panny Márie a Šaštín, miesto národnej Baziliky Sedembolestnej panny Márie.

Do Šaštína veriaci prichádzajú na rôzne púte počas celého roku. Dokonca sa tu dajú vidieť aj trochu nezvyčajné druhy pútí – púte motorkárov či púť zaľúbených. Tá hlavná, národná púť sa tu koná vždy 15. septembra.  Počas sviatku Nanebovstúpenia Panny Márie sa zase putuje na Staré Hory či na nitriansku Kalváriu. Staré Hory boli miestom putovania baníkov k soche Panny Márie už v 15. storočí  a základy nitrianskeho Kostola Nanebovzatia Panny Márie si dokonca pamätajú 13. storočie. Známym mariánskym pútnickým miestom na východe Slovenska je aj Gaboltov, kde každoročne býva rómska púť. Hlavná púť sa tu koná na sviatok škapuliarskej Panny Márie a v ten istý dátum sa pútnici stretávajú aj v Topoľčiankach.
Pre gréckokatolíkov sú dôležitými pútnickými miestami Ľutina a Litmanová. Okrem historických pútnických miest lákajú davy veriacich aj miesta údajných zjavení Panny Marie. Tie zatiaľ cirkvou neboli potvrdené a miesta, kde k nim malo dôjsť, sú vyhlásené len za miesta modlitieb. K takýmto pútnickým destináciám patrí okrem spomínanej Litmanovej aj Turzovka či Dechtice.
Svojím spôsobom výnimočným pútnickým miestom je Skalka pri Trenčíne. Nesúvisí s mariánskym kultom a podľa legendy tu žili pustovníci svätí Andrej-Svorad a Benedikt. Práve na mieste údajnej smrti sv. Benedikta vznikol v 13. storočí benediktínsky kláštor. Svätý Andrej-Svorad bol pravdepodobne Poliak a Benedikt Slovák. Na jeho rozlíšenie od sv. Benedikta z Nursie, zakladateľa benediktínskej rehole, sa používa aj slovanská verzia jeho mena Beňadik. Obidvaja žili v 11. storočí a patrili k rádu benediktínov. Každoročná púť na Skalke sa aj preto koná na sviatok svätých Andreja-Svorada a Beňadika.
Okrem týchto najznámejších miest má svoje obľúbené, lokálne pútnické miesto v podstate každý kút Slovenska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite