Zo Slovenska to znie takmer neuveriteľne. Ak si pozriete tých pár zmienok o Petrovi Kažimírovi, ktoré sa počas posledných rokov dostali do svetových médií ...

Rok 1951 bol na Slovensku z hľadiska komunistických perzekúcií najbrutálnejší. Bolo vykonaných šestnásť politických popráv občanov, ktorí mali nejaký vzťah k Slovensku.

Niekoľko rokov po Nežnej revolúcii som sa v malebnom francúzskom mestečku Die prechádzala pozdĺž rieky Drôme s Francúzkou, ktorá mi rozprávala o svojom nedávno zosnulom milencovi.

Na Slovensku sa hrá politická hra s falošnými kartami. Nacionalistická SNS, ktorá bola po roku 1989 vo vláde iba dva razy, s Mečiarom a Ficom, sa zázračne stala „štandardnou pravic

„Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha nadarmo,“ píše sa v Biblii. Kam mieri tento druhý imperatív Dekalógu? Rozumieme mu ešte?

Dnes je to päť rokov od tragédie spôsobenej zemetrasením, cunami a zlyhaním atómovej elektrárne. Masahiro Nishiyama pochádza z mesta Iwaki v prefektúre Fukušima.

Slovenskej politickej scéne sa venuje dlhé roky. Pred týmito voľbami o nej písal aj pre americký Washington Post. 

Na tú cestu sme sa pripravovali dlho. Deň po tom, ako sme so študentmi našej Mediálnej školy opustili nelegálny utečenecký tábor v Idomeni na grécko-macedónskej hranici, ho polícia začala vypratávať. Koniec jedného príbehu?

Dvorný fotograf Václava Havla Tomki Němec vydáva novú knihu s doteraz nikdy nepublikovanými fotografiami. V rozhovore spomína nielen jedného ponovembrového prezidenta.

Témou tohto čísla je otázka, či pomoc Ficovej vláde je naozaj aj pomocou Slovensku. Ale pomáhať je potrebné – a nasledujúce dva týždne budú dobrou príležitosťou.