Kto povedal, že keď ľudia prestanú veriť v Boha, nebudú veriť ničomu, ale uveria hocičomu? Oxfordský slovník citácii to pripisuje G. K. Chestertonovi.

Včera som použila násilie. Dala som človeku facku. Prvýkrát od základnej školy (a aj vtedy to bola sebaobrana), som zaútočila. Kým vo mne bol ten jed, bola som na seba pyšná, dnes mi to pripadá hlúpe.

Ráno o šiestej, niekedy ešte skôr, mi začnú popred dom chodiť ľudia. Tibetské babky s ružencami, mnísi, ale aj mladí ľudia držiaci sa za ruky (!), aj staršie páry, dokonca aj deti. A všetci idú jedným smerom. Ale všetci do jedného. Nevyzerajú však ako sprievod ani ako protestné zhromaždenie. Proste ľudia, ktorí idú po ulici.

Tibet siaha po zúfalých prostriedkoch v zúfalej situácii. Dňa 25. októbra sa počas náboženského sviatku pokúsil upáliť Dawa Cchering, mních z kláštora vo východotibetskom Kardze. Bol to už desiaty tohtoročný pokus o sebaupálenie a sedem Tibeťanov svojim zraneniam podľahlo.

To, čo je v jeho knihách intelektuálne, nie je pre každého čitateľa dôležité. Jeho román Meno ruže zhltli milióny ľudí, ktorí hľadali a našli „len“ vraždy mníchov, zakázanú lásku a záhadu starých rukopisov. Ale bolo by chybou vyhlasovať Eca za akéhosi predchodcu Dana Browna.

V týchto jesenných dňoch sa na Slovensku pravidelne vyskytuje prazvláštny úkaz. Všetci ľudia vybiehajú do polí a oháňajú sa motykami spoza hlavy. Zo zeme vyberajú bandurky, krumple, grule, erteple, kartofle, švábku, repu alebo jednoducho zemiaky.

Umenie lásky. Čo už k nemu dodám ja – osemnásť rokov ženatý otec dvoch detí? Slávny autor Kámasútry, mních Vátsjájana, to napísal jasne. Okrem polohovateľného sexu objavil, že muži chcú pôžitok a ženy peniaze. Asi nemal deti.

V kuchárke od Escoffiera ho budete hľadať márne, aj keď je to biblia francúzskej kuchyne. Keď má však niekto spomenúť nejaké typické francúzske jedlo, vďaka podarenému animovanému potkanovi si suverénne spomenie práve na ratatouille.