Jadrom tejto veľkej výstavy v SNG je malá revolúcia. Tou revolúciou je ďalšia vlna valiaca sa po sčerenej hladine oceánu moderny. Nové maliarstvo, nový expresionizmus. Revolucionári tentoraz nestrieľali z Aurory, ale maľovali. Vášnivo maľovali. Živočíšne. Inštinktívne. Naplno a nadoraz. Pripomína to dobu, keď po artrockových kapelách prišli na pódium Sex Pistols.

Posledných pätnásť rokov pred novembrom 1989 som sa živil prognózovaním, t. j. predvídaním budúcnosti. Dodnes som hrdý na to, že som dávno pred 17. novembrom anticipoval vývoj. Že som bol pri tom, keď vznikala vízia „kritického množstva systémových zmien jediným úderom“, a keď sa subjekt týchto zmien identifikoval v podobe „ostrovov pozitívnej deviácie“, ktoré sa zlejú do mohutných sociálnych hnutí. Menej som však už hrdý na fakt, ako sa mi nepodarilo predvídať konkrétne spoločenské dianie v bezprostrednom víre ponovembrových udalostí. Bol som zaskočený väzenským problémom rovnako ako charakterom diania v našich podnikoch. Nejako podobne to bolo aj s problémom vzťahov Slovákov a Čechov, resp. maďarskej menšiny.

Rozhovor s Andrejom Barčákom o jeho práci v General Motors a príčinách krachu tejto automobilky.

Niekedy človeka z toho prosto premkne strach. Zo všetkých tých svetiel, gombíkov, displejov a funkcií. Niektorí ľudia sa dokonca boja vlastniť mobil. Je úplne jasné, že nás chcú dostať niekam, kde budeme ľahšie ovládateľní.

Štokholm vyzeral takmer ako na tých fotografiách. Uprostred jazera, obklopený lesmi a neďaleko tušeného mora, s pobrežím, na ktorom sú rozosiate tisícky ostrovčekov. S mohutným kráľovským zámkom a ešte mohutnejším parlamentom, ktorý tak dáva najavo, v čích rukách je v monarchii skutočná konštitučná moc.

Život je, napriek tomu, čo hovoria skalní Newyorčania, aj za hranicou mesta. Kamarátka Sherry ma pozvala na víkend na barbecue „hore k Hudsonu,“ kde strážila inej kamarátke dom a pána Borisa.

Desať rokov Big Brother a všetky jeho variácie, mutácie a spotvoreniny vládnu televíznym priestorom. Pred desiatimi rokmi v polovici septembra sa začala v Holandsku prvá séria tejto televíznej reality šou.

Bolo mi smutno, aj keď som sa usmievala. Šiel tou tržnicou obklopený nadšenými našincami pridržiavajúcimi ho ako drahokam, šiel však tou halou celkom sám. Tak ako kráča sám týmto svetom už 50 rokov. Usmieva sa na svet a svet sa usmieva na neho.

Sám si neviem vysvetliť, prečo tak často sedávam v tej najnezaujímavejšej z bruselských kaviarní, na prízemí hlavného sídla Európskej komisie. Niežeby vonku v meste neboli iné podniky. Naopak, vždy rovnaký nápis na množstve nárožných domov sľubuje ošumelú útulnú putiku, „Jupiler Taverne“. A na opačnom konci kulinárskej hierarchie sa Belgicko pýši rekordom počtu michelinských hviezdičiek na obyvateľa. O bruselskej gastronómii sa teda nedá povedať jedno krivé slovo.

Pozerať taliansku televíziu bolo donedávna ako zlý sen. Hlavné správy otvárali informáciou o stovke utečencov na loďke, ktorá je vhodná tak pre desať ľudí. Nasledovala informácia o počte detí bez rodičov, o počte tehotných žien a nakoniec počet tých, ktorí plavbu neprežili.