Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Taliansko verzus UNHCR

.lenka Bartošová .časopis .týždeň vo svete

Pozerať taliansku televíziu bolo donedávna ako zlý sen. Hlavné správy otvárali informáciou o stovke utečencov na loďke, ktorá je vhodná tak pre desať ľudí. Nasledovala informácia o počte detí bez rodičov, o počte tehotných žien a nakoniec počet tých, ktorí plavbu neprežili.

Človek chtiac-nechtiac začal ďakovať za to, čo má a kde sa narodil, a súcitil s ľuďmi, ktorí nemajú nič, ani len doklady. Vzápätí sa však vynorila otázka: Dokedy bude Európa schopná absorbovať také množstvo utečencov?
UNHCR, ako aj mnohé iné humanitárne organizácie obvinili taliansku vládu z nehumánnej politiky voči utečencom. Taliansko totiž tohto roku  prvýkrát v histórii vypovedalo 227 prisťahovalcov, ktorí boli na troch lodiach v medzinárodných vodách, a ani nestihli pristáť, späť na pobrežie Líbye. Taliansky premiér Silvio Berlusconi a minister vnútra Roberto Maroni hovoria o víťazstve, OSN, UNHCR, Amnesty International a iné humanitárne organizácie vyslovujú vážne obavy. Vatikán sa o novom talianskom zákone o bezpečnosti vyjadril, že je „proti ľudským právam utečencov“. Talianska vláda však obraňuje svoju politiku. Onedlho na to sa situáciou v Stredozemí musela zaoberať aj EÚ.

.lekár či špión?

Nový zákon o bezpečnosti, schválený senátom na začiatku roku 2009 rozvíril diskusiu, akú si Taliansko už dávno nepamätá. Najväčšmi bila do očí tá časť zákona, podľa ktorej by mali lekári (ako aj iní zamestnanci verejného sektora) povinnosť udať človeka, ak vedia že je na území Talianska ilegálne. Lekári tvrdia, že by tak museli porušiť Hipokratovu prísahu. A nelegálni prisťahovalci by boli nútení vyhýbať sa lekárskemu ošetreniu – a mohli by rozširovať tuberkulózu a iné závažné choroby. Samozrejme, ohrozovali by aj vlastný život.
Prednedávnom sa stal prípad, že jeden Číňan, ktorý nelegálne žil na území Talianska, vážne ohrozil život svojho malého dieťaťa trpiaceho závažnou srdcovou chorobou. Uniesol ho z nemocnice, lebo sa obával, že ho lekári udajú a bude vyhostený. Našťastie bola táto časť zákona po čase zmenená – lekári nakoniec nebudú mať povinnosť udať ilegálneho prisťahovalca.
Ďalším bodom, ktorý vyvolal diskusiu na medzinárodnej úrovni, je trestné stíhanie nelegálneho prisťahovalectva. Previnilec však neriskuje väzenie, „len“ pokutu od 5-tisíc do 10-tisíc eur Ak ju nebude schopný zaplatiť, bude musieť opustiť krajinu. Pritom tí, ktorí nelegálnych prisťahovalcov zamestnávajú, riskujú až päť rokov väzenia. Takým spôsobom chce talianska vláda bojovať proti osobám, ktoré sú na talianskom území nelegálne a nedostali sa sem len po mori, ale aj cez hranice s ostatnými európskym krajinami, ktoré sú od zavedenia schengenského priestoru nekontrolovateľné.

.taliansko verzus Malta
V prípade utečencov, ktorých Taliani vypovedali skôr, než stihli na lodiach pristáť pri talianskom pobreží, sa trochu zabúda na fakt, že ich najskôr odmietla Malta – vraj nemá pre nich miesto. Ale aj talianske centrá dočasného pobytu pritom boli preplnené. Najznámejšie centrum je na ostrove Lampedusa, ktoré môže prijať okolo 200 utečencov. Rekord dosiahlo toto centrum na konci júla 2008, keď sa tam za 12 hodín vylodilo tisíc nelegálnych prisťahovalcov. Počet utečencov na Lampeduse otvoril ďalšiu diskusiu o nehumánnych podmienkach, v ktorých sa centrum aj utečenci nachádzali. Tak či onak to nie je prvýkrát, čo Taliansko zasahovalo namiesto Malty.
Po vypovedaní 227 utečencov späť do Líbye sa na Taliansko spustila kritika zo všetkých strán – nik totiž nevie, či na tých troch lodiach neboli ľudia, ktorí majú právo na medzinárodnú ochranu. Nik nevie, koľko žien a detí sa tam nachádzalo. Premiér Silvio Berlusconi to odbavil vyhlásením, že „na lodiach sa nachádzali ľudia, ktorí sú najatí kriminálnymi organizáciami“. A dodal: „Títo ľudia si zaplatili lístok na cestu na talianske pobrežie, neboli donútení zo svojej krajiny utiecť. Našou prioritou sú ľudia, ktorí utekajú zo svojich krajín, aby si zachránili život a aby získali slobodu.“
Len čo začal fungovať systém vypovedania prisťahovalcov rovno na mori, vylodenia na talianskom pobreží sa prakticky zastavili. No v Španielsku po dlhom čase zaznamenali vylodenie 200 ilegálnych prisťahovalcov – a nehovoriac o Grécku. Európska únia sa musela na tlak Ríma vyjadriť k dramatickej situácii v Stredozemí, no opatrenia vyzerajú dosť vágne. Najdôležitejším bodom vyjadrenia EÚ je rozdelenie prisťahovalcov, ktorí sa vylodia na stredozemnom pobreží, do ostatných krajín EÚ. Európske štáty však zatiaľ nemajú žiadnu povinnosť poslúchnuť tento bod. Pilotný program týchto opatrení sa začal na Malte a Francúzsko sa vyslovilo, že prijme 80 utečencov z La Valletty. Európska únia musí úzko spolupracovať so štátmi, ktoré sú najviac vystavené tomuto problému, pretože zúfalstvo a viera v lepší život donúti ľudí robiť veci, ktoré by inak nikdy nespravili. A čím uzavretejšie budú krajiny, ktoré sú ich cieľom, tým zúfalejšie budú utečenci konať.

.kaddáfího diaľnica

Keďže Európska únia sa podľa talianskej vlády doteraz dostatočne nezaoberala problémom s nelegálnym prisťahovalectvom, Taliansko sa obrátilo na svoju bývalú kolóniu, Líbyu. Po viacerých snahách bola v roku 2007 uzavretá medzištátna zmluva, ktorá obsahuje spoluprácu v boji proti nelegálnym prisťahovalcom. Avšak niečo za niečo. Taliansko sa zaviazalo, že do dvadsiatich rokov postaví diaľnicu, ktorá bude pretínať Líbyu a spojí tak hranice s Egyptom a Tunisom. Líbya zase prisľúbila dodávky zemného plynu a nafty a tiež otvorenie líbyjského trhu pre talianske podniky. „Miliardový kontrakt“, vyjadril sa Kaddáfího syn...
Líbya a Taliansko by mali spolu zamedziť prúd ilegálnych prisťahovalcov na talianske územie. Taliansko už dodalo Líbyi dva hliadkové člny a ďalšie budú nasledovať. Tento rok líbyjské úrady zadržali desiatky lodí, prv než sa vydali do medzinárodných vôd. Minister vnútra Maroni je so spoluprácou spokojný a v politickej relácii sa zmienil, že Líbya mu odovzdala 180 talianskych telefónnych čísiel, ktoré boli odpočúvané a ktorých používatelia sa zaoberajú vydieraním a obchodom s nelegálnymi prisťahovalcami.
UNHCR však tvrdí, že Líbya nie je schopná zniesť zodpovednosť za problém prisťahovalectva a nepodpísala Dohovor o právnom postavení utečenca z roku 1951 (Ženevská konvencia). Líbya napríklad nemá efektívny národný systém poskytovania azylu. Talianska vláda sa však bráni, že Líbya je členom OSN a na jej území pôsobí UNHCR, ktorý sa môže o utečencov postarať. Okrem toho požiadalo Líbyu, aby zástupcom talianskych úradov umožnila návštevu líbyjských prisťahovaleckých táborov – tak sa chce presvedčiť, či sa v nich dodržiavajú ľudské práva.
Líbya nie je jediným štátom, s ktorým Taliansko podpísalo spoluprácu. Dôležité dohody boli podpísané aj s Egyptom, Tunisom, Alžírskom, Marokom, Nigériou, Gruzínskom a s mnohými európskymi štátmi. Aj ostatné stredozemské štáty si uvedomujú vážnosť situácie a spolupracujú s krajinami, odkiaľ ilegálni prisťahovalci prichádzajú. Španielsko napríklad podpísalo v roku 2007 zmluvu s Marokom o nútenom návrate maloletých bez sprievodu do krajiny, z ktorej pochádzajú. Štáty si teda uvedomovali, že musia začať konať aj bez pomoci Európskej únie.

.cestovný lístok za 4 000 eur
Áno, štyri tisícky eur. Nie je to cena dovolenky „all inclusive“ niekde vo Francúzskej Polynézii – toľko stojí jednosmerná cesta za slobodou. A je to obchod s ľudskými životmi. Prejsť sto či dvesto kilometrov na preplnených gumených člnoch či rybárskych lodiach, ktoré vyzerajú skôr ako vraky, je skoro nemožné. Utečenci sa na lodi často takmer nemôžu pohnúť, aby nenarušili stabilitu plavidla. Inak všetci skončia v mori (ako sa už viackrát stalo). Nehovoriac o vysokých vlnách, silnom vetre, hlade, smäde či bolestiach.
Za tento „komfort“ sa platí. Tarifa sa pohybuje od 500 eur pre chudobné štáty ako Somálsko až po 4 000 eur pre tie bohatšie, napríklad arabské. Prax je taká, že z afrického pobrežia odchádzajú dve lode plné zúfalcov, ktoré „obchodníci“ odprevadia do polovice cesty medzi africkým a talianskym pobrežím. Potom všetkých presunú na jednu loď a bez benzínu ich nechajú napospas osudu, kým ich nezaregistruje radar pobrežnej hliadky. Tá cesta je pritom jedno veľké klamstvo, pretože „obchodníci“ ukážu „klientom“ pobrežie ostrova Lampedusa a tvrdia, že je to Sicília.
A predstavte si púť detí a mladých z Afganistanu, ktorých rodičia si požičali veľké sumy na to, aby sa ich deti dostali do Európy a boli slobodné. Dvanásťročné dieťa úplne samo cestuje 4-tisíc či 5-tisíc kilometrov z Afganistanu cez Irán, Irak, Sýriu, Turecko až do Grécka. Odtiaľ sa každý deň snaží dostať do Talianska. Grécko totiž týmto deťom neprisúdi status utečenca – a dieťa to často ani nechce, lebo musí svoj dlh splatiť, inak zabijú rodinu, ktorú zanechalo v Afganistane.
Na to, aby sa do Talianska dieťa dostalo, potrebuje sa dostať do prístavu a skryť sa v kamióne. Keďže kamióny sú pri príchode do talianskych prístavov kontrolované, väčšinou ich znova pošlú späť do Grécka. Zúfalstvo utečencov nemá hraníc a v poslednom čase sa tieto deti prichytávajú na podvozok kamiónov, aby sa dostali do Talianska. Mnohé tak zahynuli, no mnohým sa to podarilo. Potom si dieťa musí nájsť prácu a splatiť dlh. Pre nás šialený príbeh, pre tieto deti realita.

.vyše polovica väzňov sú Afričania
Od 1. januára 2009 do 22. apríla 2009 sa na talianskom pobreží vylodilo  vyše 6-tisíc utečencov. Počet ilegálnych prisťahovalcov, ktorí sa skutočne vylodili na pobreží Talianska v roku 2008, bol približne 36-tisíc. Z toho 31 160 (14 100 v roku 2007) požiadalo o azyl a takmer polovici bolo vyhovené. Taliansko je podľa štatistiky uverejnenej UNHCR na 4. mieste v počte žiadostí o azyl. Na prvom mieste je USA, potom Kanada, Francúzsko a za Talianskom je Veľká Británia. Azyl v Taliansku dostali najmä migranti z Nigérie, Somálska, Eritrey, Afganistanu a z Pobrežia Slonoviny.
Ešte väčšie obavy však vyvolávajú štatistiky o kriminalite, ktorú prisťahovalci prinášajú do Talianska. Nie každý prisťahovalec je zločinec, no čísla hovoria jasnou rečou. Podľa Oddelenia talianskej správy väzníc bolo k 31. decembru 2008 v talianskych väzniciach celkovo 21 562 cudzincov, čo je o málo menej než polovica všetkých väzňov v Taliansku. Z tohto počtu tvoria 51 percent Afričania a len Maročanov je väznených 4 714.
Podľa organizácie Fortress Europe sa v Stredozemnom mori utopilo od roku 1988 približne 9-tisíc zúfalcov, ktorí sa snažili dosiahnuť pobrežie Európy. Nevedno, koľko ich bolo naozaj – také štatistiky, samozrejme, nikto nevedie.

.insha´Allah

Skutočnosť, že Taliansko vyhovelo polovici predložených žiadostí o azyl, dokazuje, že sa snaží pomôcť ľuďom, ktorí utekajú od vojny a hladu. Žiaľ, nedá sa vyhovieť každému. Rovnaké, ak nie vážnejšie problémy má susedné Francúzsko. Aj to si vyslúžilo ostrú kritiku, keď prednedávnom uväznilo 200 nelegálnych prisťahovalcov v Calais, aj keď boli neskôr prepustení.
Na názore mnohých ľudí, že aj problém prisťahovalectva je predovšetkým o peniazoch, niečo bude. Taliansko sa snaží riešiť najmä problémy Talianov narodených v Taliansku. Aj mnohí z nich trpia – napríklad pri zemetrasení stratili blízkych, doklady, domy, školy či prácu. Mnohým zostala len tá nádej, že sa ako Taliani spoliehajú na vlasť, v ktorej celý život platia dane. A komu vláda pomôže skôr? Svojim, alebo cudzincovi? Je to tvrdé, no je to tak. Neexistujú peniaze na všetko, preto sa stanovujú priority.
Odborník na demografiu pre OSN, Joseph Chamie, vidí problém prisťahovalectva zo striktne vedeckého pohľadu: „V nasledujúcich 45 rokoch sa africká populácia zdvojnásobí, zatiaľ čo tá európska sa bude zmenšovať a starnúť. V budúcich 50 rokoch Európa absorbuje 2,5 milióna utečencov ročne. Viac než polovica pôjde do USA, 220-tisíc do Nemecka a 120-tisíc do Talianska. Parlamenty môžu vymýšľať zákony, aké len chcú, ale dohadovať sa o železnom zákone demografie je nemožné“.
Nikto nemusí byť odborníkom na to, aby pochopil, že kým bude na svete chudoba, hlad a vojny, prisťahovalectvo sa nezastaví. Nie je to tak dávno, čo Taliani, ale aj Slováci a mnohé iné národy emigrovali do rôznych častí Európy, do USA, Kanady, Austrálie či do Latinskej Ameriky. Kedysi sme to boli my, dnes sú to oni. Jediné, čo prisťahovalcom, ktorí sa nachádzajú uprostred Stredozemného mora či prichytení na podvozku kamióna, zostáva, je dúfať. „Insha´Allah“, čo vo voľnom preklade znamená „nech sa stane vôľa Božia“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite