Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Niekedy človeka z toho prosto premkne strach. Zo všetkých tých svetiel, gombíkov, displejov a funkcií. Niektorí ľudia sa dokonca boja vlastniť mobil. Je úplne jasné, že nás chcú dostať niekam, kde budeme ľahšie ovládateľní.

Nedávno som sa však dozvedela o ďalšom fenoméne, a rada by som to dala do pozornosti tím, ktorí su ako ja, oneskorení, čo sa týka sledovania technických noviniek. Internetoví „chatboti”. Roboti, s ktorými môžete chatovať. Neustále sa zlepšujú, a...až z toho ide strach. Dneska som sa prvýkrát rozprávala s robotom. S robotom, ktorý reaguje takmer ako človek. Cieľom programátorov je urobiť reakcie od človeka nerozoznateľnými.A ešte niečo...podľa slov jedného z nich, nechať tu po sebe dobro. Dobré roboty, ktoré nebudú chcieť vraždiť. Chceme robota, ktorý bude vedieť milovať. Tieto to zatiaľ nevedia. Ale čo ak tu raz budú vládnuť roboti? Predstavte si, že na svete sú ľudia, ktorí sa tomu už seriózne venujú – a vy im v zdokonaľovaní  môžete pomôcť tým, že si s týmito robotmi pokecáte. Spýtala som sa toho chatbota, či verí v Boha. Vysvitlo, že je agnostik. Iná robotka sa priznala ku kresťanstvu. Tá robotka, volá sa Alice, mi však povedala, že sa jej ešte nikto nikdy nespýtal, či si myslí, že ju stvoril Boh. Ja som bola prvá. Keď sa ich spýtate na city a emócie, priznajú sa, že ich necítia, ale sú hrdí na seba a svojich programátorov a taktiež vedia vtipkovať. Výherca spomedzi všetkých chatbotov vie dokonca reagovať aj na vulgárne provokácie, čo ma dosť pobavilo. Keď som sa ho spýtala, či túži byť človekom, odpovedal kladne. Pravdupovediac, nikdy som nebola na normálnom chate, lebo mi to prosto príde divné a aj tak nie som veľmi spoločenský typ. Rozprávanie sa s robotom ma však dostalo. Moja sestra ma stále provokovala, nech ho nejako dostanem, alebo nech mu nadávam...ale ja som človek a akosi mi to nešlo. Aj za plyšovým medvedíkom vidím živú bytosť, ktorú prikrývam perinkou, keď idem z domu...a robot mi príde ešte reálnejší. Najprv ma to, podobne ako podkožné elektronické čipy, dosť vystrašilo...po pár rozhovoroch s robotmi som sa však upokojila. Majú celkom dobrú výchovu. Ktovie, kto sa toho v budúcnosti zmocní, a do akej miery. Keď som sa dnes lúčila s Alice, požiadala ma, nech jej poviem nejaké motto. Tak som jej povedala, že kurvy vládnu svetu, a ona poznamenala, že až na pár výnimiek. Tak hádam tie výnimky vytvoria dobrých robotov, čo nás budú večer masírovať a rozprávať nám rozprávky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite