Vezieme sa z rodinného pohrebu v jeho rýchlom aute. Jeho nová priateľka, Slovenka, pracujúca na vysokom manažérskom poste, sa rozčuľuje: „Akí migranti? Však to sú pestovaní ľudia, v značkových šatách, tie ženy majú dokonale vytrhané obočie, sú vyobliekané, nech mi nikto nehovorí, že sú to chudáci!“. „Aj Židovky šli do dobytčiakov v norkových kožuchoch,“ poviem a žena na chvíľu stíchne. Nie som zvyknutá na také reči, na také rýchle rezanie zatáčok, žalúdok mi pláva na vode, snažím sa pozerať pred seba a nerozčuľovať sa. On, akoby chcel zaobaliť jej reči, povie: „Predsa len to nie je sranda, vpustiť si sem toľkých moslimov.

Daniel Salontay po päťročnej prestávke práve tento týždeň vydáva spoločne so Shinou nový album Longitalu A to je všetko? Popritom komponuje hudbu do televízneho filmu True Štúr a pripravuje už koncertnú sezónu 2015/16 čiže komunikuje, vybavuje, pozerá sa do kalendára a prokrastinuje.

„Pes je jako člověk,“ píše Jiří Marek vo výbornej tridsaťročnej knižke Psí hvězda Sírius aneb láskyplné vyprávěnky o psech: „civilizace z něho učinila to, čím je.“

Máme nádhernú krajinu, bohatú na vodné zdroje. Kam oko dovidí – samý potok, jazero, bystrina, priehrada či pleso. Len na stoloch a v reštauráciách to akosi nebadať. Po dobrej sladkovodnej rybe akoby sa na Slovensku zľahla zem.

Môže počasie zničiť našu civilizáciu? Mení sa na zemi klíma? A čo jej zmeny spôsobuje? Čo nás čaká v najbližších rokoch? Na tieto otázky hľadá odpovede meteorológ Peter Jurčovič.

Jedna z legendárnych scénok Milana Lasicu a Júliusa Satinského spred takmer polstoročia sa začína takto: S: (privádza na javisko Lasicu): „Tak podte sem. Vy ste vraj utékli z domu?“ L: „Áno. Raz ráno som išiel po noviny, a keď som si ich prečítal, už som sa radšej nevrátil.“

Keď som pred dvoma rokmi opúšťala Káthmandu, moje srdce sa triaslo. Kedy sa sem vrátim? Uvidím ho ešte niekedy? Zazipsovaná v bunde až po uši som uháňala na motorke v noci, teplota okolo nuly. Stúpa Swayambhu nad mestom svietila, Buddhove oči sa do mňa zapierali.

Hudobník Marián Greksa o SOZA, Repčíkovi a Maďaričovi.

Po návrate z dovolenky v chorvátskom kempingu som oveľa pokojnejšia. Je mi jasné, že populácia európskych psov nie je ohrozená. Naopak, veľmi sa jej darí a dokáže si už užívať aj jadranské more.

Mesto neveľké, je pred pol štvrtou ráno, končí sa noc z piatka na sobotu. Pohľad z balkónu: na chodníku dievčatá, 13-ročné a 15-ročné. Vracajú sa z diskotéky. Prvá, kľačiaca na zemi, zvracia, druhá kričí: „Do ..., hybaj, ty ...!“ A smeje sa smiechom chrapľavým. Obe sú spité pod obraz.