Bývalý slovenský veľvyslanec v USA ostro kritizuje amerického prezidenta. Zároveň hovorí, že by sa hanbil, ak by Slovensko na príkaz Andreja Danka poslalo po našich vojakov do Iraku vládny špeciál.

Rád načúvam rečiam turistov na vrchole Sľubice, kopca, kde je štartovacia plocha pre naše padáky. Vidia zblízka desiatky padákov a rogál pripravených na štart, ale aj lietajúcich v blízkosti vrchu.

Vláda získala dôveru, ozdravenie Slovenska sa môže začať. Ale nebude to jednoduché, čo najlepšie ukazuje spor o to, ako vyliečiť naše zdravotníctvo. O tom je nový .týždeň, ktorý prináša aj veľký rozhovor s človekom, ktorý pre vládu pripravuje prognózy koronakrízy a tiež 10 strán o tom, kedy sa deti vrátia do škôl.

Odborníci dospeli k zisteniu vďaka analýze dvojičiek.

Hovorme o kľúčových oblastiach, na ktorých sa zhodli všetci, ktorým na Slovensku záleží. O spravodlivosti, vzdelanosti, zdravotníctve, našej medzinárodnej ukotvenosti. No v prvom rade o spôsoboch.

Živnostníci sú chrbticou ekonomiky. Ak sa nebude dariť im, nebude sa z dlhodobého hľadiska dariť ani našej ekonomike a na konci ani samotnému štátu. SZČO nenatŕčajú ruku vždy, no to, čo v momentálne pandemickej situácii potrebujú, je flexibilná štátna správa.

Futbal mal v minulosti zvláštnu moc aj v čase vojnových konfliktov. Počas koronakrízy bol však zrazu tak ako veľa súčastí nášho života vypnutý a je isté, že nájsť čarovný gombík, ktorý ho vráti do predkrízového stavu bude viac ako náročné.

Odmala počúvam o cyrilometodskom dedičstve, ktorým je písmo, čo pre nás ako dar pripravili dvaja solúnski bratia. Iste, národ bez kníh a písmen je nahý, ako vraví Konštantín-Cyril v Proglase. No stačí to povedať takto?

Albert Camus v Mýte o Sizyfovi sleduje absurdnú cestu mýtického hrdinu. To, čo ho však zaujíma najviac, nie je strastiplná cesta s balvanom na vrchol. Práve naopak. Čosi mi v tom pripomína aj našu slovenskú skutočnosť.

Bývalý minister zdravotníctva a autor jedinej, síce nedokončenej, ale predsa len reformy nášho zdravotníctva Rudolf Zajac hodnotí Krajčího 100 dní na ministerstve. Nie je to veru povzbudzujúci pohľad.