Na to, aby sa dnes človek vydal do sveta, nepotrebuje ani cestovnú kanceláriu a ani veľký balík peňazí. Stačí mu internet a jeho sociálne siete, zvedavosť, aká-taká znalosť angličtiny a dostatočne dobrodružná povaha.

O neutrínach sme si desiatky rokov mysleli, že sú bezhmotové, t. j. že majú nulovú hmotnosť. Dnes si to nemyslíme. Prečo sme si to predtým mysleli, a teraz už nie?

Aj oni majú na titulke celebrity, no napriek tomu nejde o klasický bulvár. V týždenníku Plus 7 dní si môže každý nájsť svoje: úradník, upratovačka aj milovník histórie. A funguje to dokonale.

Niektoré mylné predstavy majú nesmierne tuhý korienok. Napríklad detská predstava o tom, ako a kde vzniká moč, pretrváva veselo aj u mnohých dospelých. A antická predstava o tom, ako a kde vzniká žlč, vydržala v medicíne viac ako dvetisíc rokov.

Keď v lete vyšlo najavo, že britský bulvár News of the World odpočúval aj celkom obyčajných ľudí, vyvolalo to vo svete zdesenie. Deje sa niečo také aj na Slovensku? Alebo je u nás bulvár len neškodnou zábavou pre masy? Prečo zneužil emócie po smrti Pavla Demitru spôsobom, aký sme dosiaľ zrejme nezažili?

Viete, ja si naozaj až teraz plne uvedomujem, akú moc má slovo. Akú moc má slovo v médiách. Keď som začala písať tieto stĺpčeky (och bože, dlhých 7 rokov!), vedela som, že musím slová vážiť, a že sa nechcem za niečo, čo som kedy napísala, nikdy hanbiť. Ale netušila som, že stĺpčeky z časopisu môžu niekomu ovplyvniť život.

Tak ako jeho nedeľné zatknutie v New Yorku v máji, aj jeho návrat v nedeľu 4. septembra sa rýchlo stal „udalosťou víkendu“. Oslobodený bývalý šéf Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss Kahn rýchlo ukradol pozornosť (nielen) domácich médií, ktorá sa točila okolo príprav primárok v klube socialistov.

Kempy futbalových talentov od 9 do 13 rokov organizuje AC Miláno v tridsiatich krajinách, vrátane Slovenska. Aké sú naše talenty v porovnaní napríklad s talianskymi? Spýtali sme sa hlavného kouča kempu Pierina Pratiho.

Minulý týždeň v Aténach opäť lietali kamene a zápalné fľaše. Krajinu ochromil generálny štrajk a do ulíc vyšlo 20-tisíc ľudí. Grécko nečelí len dôsledkom dlhovej krízy, ktorá sa vymyká kontrole, ale aj skúške svojej demokracie. Agresívne odbory, z ktorých časť tvoria presvedčení komunisti, akých u nás vidieť už asi len v archívnych filmových týždenníkoch či niektorých múzeách, by najradšej vzali aténsky parlament útokom v štýle dobytia Zimného paláca. Reakcie gréckej ulice sú pre Slováka, vycvičeného dvoma ťažkými dekádami postkomunistickej transformácie, nepochopiteľné. Gréci totiž majú kam chudnúť a na opasku im zostáva ešte dosť voľných dierok.

Južní Slovania to majú u nás západniarov akési nahnuté. Je pravda, že spotreba brilantíny je v tejto časti sveta údajne druhá najvyššia hneď po Argentíne, ale až takí rozdielni zase nie sme.