Keď počujeme slovo kvapalina, predstavíme si vodu. Keď je reč o mrznutí, predstavíme si sneh a ľad. Pri pojme „vyparovanie“ sa nám vybaví vodná para nad hladinou horúcej vody alebo aj oblaky, z ktorých občas prší či sneží.

Salónne reči sa u nás vedú v krčmách. Žiadne exkluzívne kluby plné mahagónového nábytku a triednej blahosklonnosti, ale podniky rôznych cenových skupín. Niektoré síce majú salóniky, ale v lepšom prípade ide len o oddelené miestnosti, v horšom o sklady záhradného nábytku.

Pred štyrmi rokmi o Love Parade napísal: „Hrubý nemecký hlas skreslený aparatúrou a slová o spoločnej odvahe celého národa raverov spontánne pripomenú reči na masových sprievodoch éry tretej ríše. Všetky zraky sa poslušne upierajú na zlatú sochu anjela a hlavne na obrovské logá reklamných partnerov.“ Michal Hvorecký.

Od tragédie v Japonsku ubehol približne mesiac, a stále počúvame to slovo. Ganbare, čo v našej reči znamená „vydržať“. Znie v Japonsku, opakuje nám ho aj svet. Je však ťažké vydržať.

Tie reči sa dajú začuť v čakárňach, vlakových kupé alebo je možné prečítať si ich v internetových diskusiách: „Všetko ide hore!“, lamentujú Slováci. Kto to ešte nepocítil pri tankovaní, dôjde mu to na vlastnej koži najneskôr v januári, keď nabehnú vyššie účty takmer za všetko.

Snímka Kráľova reč, ktorá získala Oscara za najlepší film, réžiu a pôvodný scenár, je remeselne dokonalým spracovaním klasického námetu.

V minulom čísle bola reč o slovenských filmoch, ktoré budú uvedené na tohtoročnej prehliadke Jeden svet (23. až 28. novembra, Bratislava). Pozrime sa teraz na tie slovensko-koprodukčné a bratské české.

Len papagáj, ktorý svojmu chovateľovi úplne dôveruje, vie a môže naplno prejaviť všetky dobré vlastnosti. Tak je to aj pri učení. Tu nájdete pár dobrých rád, ako ho naučiť rozprávať a ako porozumieť jeho vlastnej reči.

Milujem tie reči, že ženy patria do politiky, lebo tam vnášajú jemnosť, empatiu či slušnosť. Počúvame to pred každými voľbami, keď rôzne aktivistky skúmajú, či je na kandidátkach dostatok žien. Lebo keď nebudú ženy, tak nebude ani slušnosti ani jemnosti.

Zdroje zvnútra NBÚ nám prezradili, že mnohí pracovníci nemajú práve profesijnú morálku, akú by sme v takejto dôležitej inštitúcii štátu očakávali. Súvisí to azda s tým, že s bývalým vojakom Blanárikom prišli do úradu aj jeho kamaráti z armády. Jedným z nich je napríklad Oldřich Havlík. „Poznáme sa, chodili sme spolu aj do školy," priznal Blanárik. Minulý rok v lete si zobral Havlík dovolenku, pričom bol údajne na brigáde v Taliansku zbierať jablká. Táto príhoda by ani nestála za reč, keby zákon o štátnej službe príslušníkov NBÚ nezakazoval vykonávať inú zárobkovú činnosť.