Ešte začiatkom leta bol Doneck, metropola ukrajinského Donbasu, pokojným miliónovým mestom. Ženy v montérkach vysádzali kvety na záhony. Len okolo budovy bývalého vedenia Doneckej oblasti hliadkovali ozbrojenci. Dnes je Doneck mŕtve frontové mesto.

Žhavé léto je snad už za námi. Horké bylo hlavně pro knihkupce a distributory. Vládne recese, platy stagnují, nezaměstnanost roste, národ panikaří, a tak se svět knih doslova zastavil.

Sezóna letných blockbusterov je približne v polovici, tento rok sa začala mimoriadne skoro, už niekedy koncom apríla a potrvá tak asi do októbra. Je toho veľa, strašne veľa, človeka to dosť oberá o čas, no ale, čo ak by vynechal čosi zásadné a potom by mu to bolo ľúto?

Karl Friedrich Hieronymus von Münchhausen alias Baron Münchhausen alias Baron Prášil vošiel do dejín ako najväčší klamár všetkých čias. Lož je s ním zrastená natoľko, že on sám je často vnímaný nie ako reálna historická osobnosť, ale ako literárna postava či Gottfrieda Augusta Bürgera, alebo Rudolfa Ericha Raspea, ktorí si však barónove fascinujúce historky nevymysleli, iba ich prerozprávali. Let na delovej guli, cesta na Mesiac a tak ďalej, na prvý pohľad neuveriteľné príbehy skutočného Baróna Prášila, ktoré však nemôžeme pokladať ani za lži, ani za klamstvá. Lebo Prášilova fantázia, ako každá iná, nie je ani klamstvo, ani lož, naopak, je to číra pravda, len pravda vyššieho rádu.

Ideálnym letným nápojom je orosený pohár dobre vychladeného ružového vína. O víne, sektoch, muštoch i o tom, čo sa podáva prezidentským návštevám k bryndzovým haluškám, sme sa rozprávali s obchodným zástupcom Eleska Robertom Nagyom.

Mohol by to byť zaujímavý filmový scenár. Hlavný hrdina je pekný mladý muž, slušný, veriaci a k tomu ešte aj slávny. Po prudkom lete nahor však prichádza strmý pád. Aj katarzia?

Filmové leto sa začína. Trocha predčasne, ale o to intenzívnejšie. Týždeň čo týždeň až do septembra uvidíme v kinách aspoň jeden kúsok s tým najveľkorysejším rozpočtom a najväčšími komerčnými ambíciami. Žiadny z nich však nebude taký dôležitý, spoločensky dôležitý, ako český autorský celovečerný dokument režisérky a scenáristky Silvie Dymákovej Šmejdi. Začal sa premietať 18.4., v tých istých multiplexoch ako povedzme „nový Tom Cruise“, len v menších sálach. Treba dúfať, že naň budú chodiť ľudia a najlepšie aj so svojimi seniormi.

Je to už dávno, čo som bol na stáži v rakúskych novinách Kleine Zeitungen v Klagenfurte. Mimochodom, idylické miesto. Alpy, krásne, priezračné a v lete aj teplé jazerá, otvorený kraj na juh Európy, svojím spôsobom úplná blahobytná idyla. Na starosť ma dostal jeden novinár, z môjho pohľadu postarší, v tom roku 1992 elegantný štyridsiatnik. „U nás sa cez víkend mestá vyľudnia, ľudia odchádzajú na svoje chaty a chalupy,“ hovoril som mu. Čudoval sa. „Tu v Rakúsku si vlastný víkendový dom môžu dovoliť len najbohatší. Hmm, to je naozaj zvláštne.“

Nestáva sa často, aby upútavka na film bežala už trištvrte roka pred jeho premiérou. Hollywodsky film The Lone Ranger mal všetky predpoklady, aby sa stal v tomto lete kasovým trhákom. Jednu z hlavných úloh si zahral Johnny Depp, na režisérsku stoličku si sadol Gore Verbinski, čiže dvojica, ktorá stojí za megaúspešnými Pirátmi z Karibiku. Lenže ich The Lone Ranger sa napriek všetkým predpovediam blockbusterom nestal.

Hneď po skončení vysokej školy som pracovala ako zamestnankyňa v dvoch súkromných firmách, kde ma to nesmierne bavilo. Síce za minimálny plat, ale všetky odvody som poctivo odvádzala dvadsať rokov. Žiť z minimálnych príjmov nie je vždy zábava, ale keď sa rozhodnete v živote slobodne tvoriť, za tú voľnosť to stojí. Minulé leto som ostala nezamestnaná. Tiež som to privítala s otvorenou náručou, pol roka som žila z podpory a písala vlastnú knihu a onedlho na to som otehotnela. Dar z čistého neba!