Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Petra Vlhová skončila druhá v obrovskom slalome Svetového pohára v Kronplatzi a v celkovom poradí sa znovu priblížila k prvému miestu.

Popcorn Juraja Malíčka

.juraj Malíček .časopis .lifestyle

Karl Friedrich Hieronymus von Münchhausen alias Baron Münchhausen alias Baron Prášil vošiel do dejín ako najväčší klamár všetkých čias. Lož je s ním zrastená natoľko, že on sám je často vnímaný nie ako reálna historická osobnosť, ale ako literárna postava či Gottfrieda Augusta Bürgera, alebo Rudolfa Ericha Raspea, ktorí si však barónove fascinujúce historky nevymysleli, iba ich prerozprávali. Let na delovej guli, cesta na Mesiac a tak ďalej, na prvý pohľad neuveriteľné príbehy skutočného Baróna Prášila, ktoré však nemôžeme pokladať ani za lži, ani za klamstvá. Lebo Prášilova fantázia, ako každá iná, nie je ani klamstvo, ani lož, naopak, je to číra pravda, len pravda vyššieho rádu.

Dnes to môžeme volať napríklad mystifikácia a je toho plno, od Švejka cez Cimrmana, aby sme začali kdesi blízko, až trebárs k takému Forrestovi Gumpovi. Fantázia, ktorá je pravdivejšia ako skutočnosť, mystifikácia, ktorá predstieraním, že akože je naozaj, vypovedá o naozaj viac, ako vypovedá naozaj samo o sebe. Čože?
Toto. Veľké dejiny sú neosobné, a preto cudzie, malé dejiny, na rozdiel od tých veľkých, nemáme ako verifikovať, čo je však podstatnejšie, či sú tie malé dejiny ozajstné, či vymyslené, ukazujú nám tie veľké dejiny uveriteľnejšie. Zbavené pátosu, balastu, zbavené nepodstatných faktov, zato s detailmi, prostredníctvom ktorých dávajú tie veľké dejiny odrazu väčší zmysel.
Presne o tomto je európsky bestseller Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Napísal ju Jonas Jonasson a pripravuje sa podľa nej film. Storočný starček  je, podobne ako väčšina kníh s podobne popisnými názvami, na prvé čítanie nesmierne pôvabným zážitkom. barónskoprášilovským, autorovi ku cti slúži, že to priznáva hneď v prológu. To, čo je v názve, sa v nej presne stane a v druhom pláne sú to malé dejiny Švédska a vlastne Európy, zábavné priamo úmerne tomu, koľko čitateľ vie. Aj to je veľmi barónskoprášilovské, akurát sa to v poslednom čase trocha rozbujnelo. Príbehy, ktoré od čitateľa viac chcú, ako mu v konečnom dôsledku dajú. A to už barónskoprášilovské vonkoncom nie je. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite