Počas uplynulých dní sa vláda Slovenskej republiky v súvislosti s COVID-19 pokúsila získať citlivé dáta o našom súkromí. Napokon sa im to v poslednej chvíli nepodarilo a štát bude mať možnosť získavať dáta o polohe občanov len s ich súhlasom. Tieto kroky sa podobali praktikám digital surveillance.

Z druhej strany Atlantiku pôsobí slovenská reakcia na koronavírus obdivuhodne. Kým Slováci si šili rúška a izolovali sa ešte skôr, než vláda sprísnila opatrenia, americkí študenti sa zabávali.

Moja dcéra Lucka s manželom Janom k nám prileteli zo Šanghaja na Vianoce. Keď sa v januári vrátili späť, zmenil sa im život. Sledovali sme ich na diaľku a mali sme pred vírusom dva mesiace náskok.

Pred sto rokmi vzniklo hnutie, ktoré sa stalo globálnym fenoménom. V našich končinách to skauti nikdy nemali jednoduché. Prežili roky rozmachu, ale aj obdobia zákazov a prenasledovania. Hoci tie im už dnes nehrozia, musia čeliť úplne novým výzvam.

Kým som neprečítal knižku Billa Bakera Z bludného kruhu (Košice, Silvana, 2007), netušil som, že známa modlitba svätého Františka z Assisi: „Pane, daj mi pokoru prijať veci, ktoré neviem zmeniť, odvahu zmeniť všetko to, čo zmeniť môžem, a múdrosť, aby som dokázal jedno od druhého odlíšiť,“ tvorí záver dvanástich krokov Anonymných alkoholikov.

Mnohé z kníh som nebol schopný prečítať či dočítať a nebolo to len preto, že by ma nudili alebo že by som im nerozumel. Stávalo sa, že keď som narazil na slovo, vetu, myšlienku, začal sa v mojej hlave odohrávať príbeh a aby som ho mohol sledovať, knihu som zavrel.

Držte si klobúky, Trumpovo prezidentovanie ide z kopca – a bez bŕzd. Kým Slovensko žije nahrávkami z Gorily, z údivu z tých, ktorí im vládnu, z údivu nevychádzajú ani Američania.

V prípade Mirsada Tokaču a jeho kolegov zo sarajevského Výskumného a dokumentačného centra (RDC) určite neplatí, že čísla chladným jazykom opisujú štatistické veličiny. Päť rokov intenzívne pracovali, kým sa dopracovali k jednému číslu – k mennému zoznamu 97 207 obetiam vojny v Bosne a Hercegovine.

Politici médiám neveria – niektorí ich bojkotujú, niektorí trpia ako nevyhnutné zlo. Neveria im ani banskobystrickí župní poslanci -- ale tí vysúkali rukávy a založili si vlastnú televíziu.

Pozerajú sa na nás v hrozivých výrazoch, jedno oko majú zakaždým akoby privreté, z rozďavených úst im vytŕčajú krivé zuby, z nosov sa stali skôr nozdry, líca sú prepadnuté, až máme pocit, že skôr než ksichty vidíme živomŕtve lebene.