Sťažnosti hráčov na kvalitu ľadu v bratislavskej hale sem tam pokračujú (hoci taký Havlát ľad pochválil). Ľudia, ktorí majú ľad na starosti, však robia všetko, čo sa dá. Trávia na štadióne takmer všetok čas, dávajú do toho celú svoju energiu, neustále niečo merajú a vylepšujú. Pritom nemajú zaplatené nijaké nadčasy, a ich plat je smiešny. Pes je niekde zakopaný, ale u ľadárov to nebude.

V zápase Slovinsko - Nemecko išlo vlastne len o to, aby sa hráči nezranili. Išli sme sa pozrieť len na druhú polovicu a videli sme, podľa očakávania, veľa korčuľovania, málo osobných súbojov a po remíze 2:2 víťazstvo Nemcov v trestných strieľaniach.

Zo zápasu Fínsko - Dánsko (5:1) sme si prišli pozrieť len poslednú tretinu, dosť na to, aby sme videli, že Fíni prišli so silným mužstvom. Už na tomto zápase bolo v hľadisku viac ako 20 veľkých českých zástav, takže už poobede bolo jasné, kto tu bude večer doma.

Každý rok sa u nás v dedine stavia v predvečer prvého mája na námestí máj, teda vyzdobený strom. Je to milá akcia, ale tohto roku mala zvláštnu pointu. Všetci sme totiž boli nechtiac na straníckej akcii.

Môj život nikdy nemal taký pravidelný režim ako teraz. Ako všetci bordelári, u ktorých sa striedajú krátke záchvaty tvorivosti s nekonečnými obdobiami letargickej apatie, nachádzam v tom ohromné uspokojenie. Náš syn je ako hodinky. Všetko chce mať v ten istý čas, presne na minútu a ja si v tom lebedím, akoby som v živote neprahla po ničom inom. Sme ako dvaja autisti. Spokojní, kým sa ryža nedotýka hrášku, kým náš život ide vykolíkovanou trasou s presne načasovanými rituálmi vstávania, mixovania ovocia, preliezok, šmýkačiek, varenia, hrania, poobedňajšieho spánku a kúpania.

Pred niekoľkými mesiacmi bol u nás na návšteve priateľ z Liptova, povolaním lesník. Bol akýsi iný ako zvyčajne, mĺkvy až depresívny. Keď sme sa pýtali, čo sa deje, tak len cez zuby precedil: Vy netušíte, čo sa v lesoch deje, ako sa tam rozkráda, nemáte ani predstavu... Viac sa mu na túto tému hovoriť nechcelo. Ale podľa depky, v ktorej sa nachádzal, sme tušili, že to nebude nejaká maličkosť.

Muž sa priblížil a nenápadne si zobral do vrecka vidličku. Reč je o umeleckom diele Delikatesy, ktoré je vystavené na Malecone počas dvanásteho havanského bienále. Obďaleč dvaja susedia dumajú, či si budú môcť po skončení výstavy zobrať piesok použitý na diele Po opici, keďže by sa im hodil na opravy ich domov. Obdiv k umeniu u jedných sa tu spája so strádaním a opovážlivosťou druhých a časť divákov sa tak stáva súčasťou šou.

Hosťami boli, Zuzana Čaputová, Robert Urban, Ľudmila Babjaková, Jana Dubovcová a Ivan Trimaj.

Hosťami boli, Zuzana Čaputová, Robert Urban, Ľudmila Babjaková, Jana Dubovcová a Ivan Trimaj.

Na Červenom kameni sa 29.8. 2012 uskutočnil už 3.ročník multižánrového open-air festivalu Cigánsky Bašavel pod záštitou občianskeho združenia Divé maky.Tento ročník bol špeciálny, pretože sa niesol v duchu spájania. Len pre túto príležitosť vznikli jedinečné hudobné fúzie. Premiérovo sa predstavil skupina Para so Sendreiovcami, ale aj talentované rómske deti s Oskarom Rózsom a Anitou Soul.