V hospodárskej kríze veľa firiem skrachuje. Iné sa snažia zachrániť fúziou so silnejším partnerom v brandži. Ale sú aj firmy, ktoré sú ziskové a práve preto čelia akvizičným chúťkam svojich konkurentov. Jednou z nich je aj britský výrobca čokolády Cadbury.

Svetová ekonomika bola vinou silnej recesie poznačená finančnými otrasmi, rozsiahlou likvidáciou majetkov a poklesom priemyselnej výroby a celosvetového obchodu. To viedlo k zvyšovaniu globálnej nezamestnanosti a poklesu miezd.

Vypočúvanie slovenského komisára Maroša Šefčoviča na pôde Európskeho parlamentu ukázalo niekoľko zaujímavých vecí. Iba jedna z nich sa týka samotného Šefčoviča, žiadna Rómov a dve slovenskej pravice zastúpenej v EPP.

O nedávno vyznamenanom Vladimírovi Juklovi sa zvykne hovoriť aj ako o generálovi tajnej cirkvi, ktorá tu fungovala počas komunistickej totality. Tajná cirkev však mala aj svojho duchovného otca. Bol ním chorvátsky jezuita Tomislav Kolakovič.

Každé ráno kráča špinavou cestou do špinavej školy. V nej stretáva špinavých spolužiakov a učiteľov, poobede znovu ide domov po známej zablatenej ceste.

Keď sme tu mali 40 rokov problém s komunistami, zdalo sa to beznádejné. Ak tu celé tie roky prenasledovali ľudí pre pravdu, strieľali odchádzajúcich na hraniciach a zatvárali ešte aj krehké mníšky pre ich silnú vieru, prečo na nich nespadli celé nahnevané Tatry?

V texte z 30. apríla 2008 s názvom Pásmo. Desperko, Ázia, Apollinaire cituje Jana Beňová Eliasa Canettiho: „Pravý básnik prepadol svojej dobe, je od nej závislý ako nevoľník, je jej najnižším otrokom.

Štyridsaťdva dní, 7 hodín a 7 minút. Toľko zostáva do začiatku 14. ročníka festivalu Bažant Pohoda vo chvíli, keď píšeme tieto slová. Do chvíle, keď na trenčianske letisko začnú prichádzať ľudia s batohmi a spacákmi, vyjde presne 6 .týždňov. V každom z nich bude aj rubrika Pohoda Backstage.

Popri Hannah Arendt Library a Juraj Špitzer Room sa dostávame k miestnosti označenej „Zasadačka”. V nej zasadá Rada Audiovizuálneho fondu. Tá by mala zareagovať na výzvu nezávislých filmových producentov. Preto sme tu.

Ukradli mi bicykel. Nebol úžasný, ale bol celkom dobrý. Za desaťtisíc a vyzeral dobre, takže sa na ňom nehanbil jazdiť ani môj štrnásťročný syn Kuba, ktorý len tak na niečo nesadne. Ukradli mi ho takmer za bieleho dňa, niekedy medzi ôsmou a pol desiatou večer, zo záhrady viladomu, kde Kuba s mamičkou býva.