Staviame silné pevné hradby a ploty dufajúc, že sa k nám z vonkajšieho prostredia nič nedostane. Naše telá sú však skonštruované úplne inak.

sú dve stránky jedinej mince. Moja, tvoja, jeho, naša, ich duše sú svetlé aj temné súčasne. Keď som raz v televízii pozeral so zatajeným dychom dokument BBC o

Na otázku, či sa uvažuje o založení novej politickej strany, odpovedal na minulotýždňovej tlačovej konferencii František Mikloško takto: „Ak by som sa mal vyjadriť trochu mysticky, tak by som povedal, že treba vyčkať na znaky času.“ Len málo mystických formulácií je takých konkrétnych a jasných, ako táto.

Keď vlani začiatkom septembra zasadli žiaci do školských lavíc, dozvedeli sa priamo od ministra školstva veľkú zvesť: že naše tradičné školstvo čaká zmena. Do roka a

Českej televízii sa podarilo zdvihnúť zo stoličiek ak nie celú, tak určite veľkú časť vedeckej obce. Od januára totiž zaradila do vysielania publicistický program Detektor, ktorý by mal každý týždeň približovať „najvýznamnejšie a najzáhadnejšie otázky zo sveta vedy, umenia a spoločenského života, ktoré sú dodnes zahalené tajomstvom“.

Napriek tomu, že týždeň čo týždeň dávame do pozornosti čitateľov niekoľko kultúrnych akcií, stáva sa, že niečo sa do nášho prehľadu nezmestí. Niekedy sa aj zmestí, ale už je neskoro – koncert je vypredaný, alebo potenciálny návštevník má už iný program: „Keby som to len bol vedel skôr!“

Dojemný, viacvýznamový príbeh o dôsledkoch našich chybných rozhodnutí, nakrútený s nezvyčajným remeselným fortieľom. Právom jeden z najoceňovanejších filmov roka, Pokánie.

Malo to byť dôstojné otvorenie školského roku spojené so spomienkou na 705. výročie vzniku univerzity. Po pozdravoch ministra pre univerzity Fabia Mussiho a rímskeho starostu Waltera Veltroniho mal s príhovorom vystúpiť pápež Benedikt XVI.

Ako by sa mal k

My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, dosahujeme v