Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pápež a sloboda prejavu

.imrich Gazda .časopis .náboženstvo

Malo to byť dôstojné otvorenie školského roku spojené so spomienkou na 705. výročie vzniku univerzity. Po pozdravoch ministra pre univerzity Fabia Mussiho a rímskeho starostu Waltera Veltroniho mal s príhovorom vystúpiť pápež Benedikt XVI.

Malo to byť dôstojné otvorenie školského roku spojené so spomienkou na 705. výročie vzniku univerzity. Po pozdravoch ministra pre univerzity Fabia Mussiho a rímskeho starostu Waltera Veltroniho mal s príhovorom vystúpiť pápež Benedikt XVI.


„Stretnúť sa s komunitou rímskej univerzity La Sapienza pri príležitosti otvorenia akademického roku je pre mňa dôvod na hlbokú radosť. Táto univerzita po storočia zaznamenáva putovanie a život mesta Rím a v každej oblasti poznania prináša ovocie tých najlepších intelektuálnych síl.“ Slová, ktorými sa začínal pápežov text, nakoniec z jeho úst na pôde najväčšej európskej univerzity nezazneli.

.profesori proti pápežovi
Proti jeho návšteve sa ešte v novembri minulého roka postavil emeritný profesor fyziky Marcello Cini. Otvorený list adresovaný rektorovi univerzity Renatovi Guarinimu, ktorý spolu s akademickým senátom pápeža pozval, vyšiel v talianskom komunistickom denníku Il Manifesto. V rozsiahlom texte sa profesor Cini ohradzuje voči pápežovmu chápaniu vzťahu medzi vierou a rozumom a odmieta pápežove slová („Vychádzajúc z vnútornej podstaty kresťanskej viery a zároveň z podstaty helenistického myslenia mohol Manuel II. skutočne povedať: Nekonať rozumne, nekonať s ‚Logos‘, odporuje podstate Boha.“), ktoré predniesol počas svojej prednášky na univerzite v Regensburgu v roku 2006.
Pár dní pred pápežovou návštevou profesora Ciniho podporilo 67 zo 4 500 vyučujúcich pôsobiacich na univerzite. Prevažne profesori fyziky zdôraznili to, čo Cini spomenul len okrajovo. Kardinál Ratzinger v roku 1990 citoval rakúskeho neveriaceho filozofa Paula Karla Feyerabenda, ktorý sa vyjadril, že proces proti Galileimu bol rozumný a spravodlivý. Protestujúci „v mene laicity vedy a kultúry a z dôvodu rešpektu k našej univerzite otvorenej vyučujúcim a študentom každej viery a ideológie“ požiadali rektora o zrušenie návštevy.
Do protestu sa zapojilo aj okolo 700 zo 150 000 študentov. Taliansky denník La Repubblica na svojej internetovej stránke prezentoval amatérske video: asi päťdesiat študentov obsadilo rektorát a cez megafón požadovalo zrušenie návštevy. Pred budovou univerzity si ďalší nasadili papierové mitry, aké nosí pápež, a obliekli sa do habitov rehoľníc. Na jednom z balkónov rozvinuli transparent s latinským nápisom Non habemus papam! (Nemáme pápeža!). Niekoľkí vyučujúci sa dokonca vyhrážali, že ak pápež predsa len na univerzite vystúpi, ostentatívne si pred ním vyzlečú profesorský talár.

.diktatúra menšiny
Udalosti zo začiatku roka 2008 veľmi pripomínajú iný „osmičkový“ rok. Radikálni študenti inšpirovaní myšlienkami marxizmu rovnako vystupovali na západoeurópskych univerzitách v šesťdesiatom ôsmom. Skúsenosť s nimi mal aj profesor Ratzinger, ktorý vtedy pôsobil na nemeckej univerzite v Tübingene. Traduje sa epizóda, že počas jednej z prednášok mu rozhnevaní študenti vytrhli mikrofón z ruky, čo malo byť jedným z impulzov na zmenu otvoreného mysliteľa Ratzingera na konzervatívca. Sám pápež však takéto dohady odmieta vo svojom autobiografickom diele Z môjho života.
K roku 1968 tieto udalosti prirovnal aj rímsky vikár, kardinál Camillo Ruini či predseda kresťanských demokratov Pier Ferdinando Casini: „Blahoželám 67 signatárom dokumentu proti návšteve pápeža na rímskej univerzite, ktorí svojou netolerantnosťou demonštrovali dezolátny stav talianskej univerzity a chabú kultúrnosť dedičov šesťdesiateho ôsmeho. Ak toto majú byť učitelia našich detí, tak potom mám strach o našu budúcnosť.“ Na La Sapienze pred časom vypískali aj predsedu talianskych komunistov Fausta Bertinottiho, pretože sa tamojším študentom zdal málo radikálny. To, že aj za protestmi proti návšteve pápeža stoja predovšetkým ľavicové univerzitné kruhy, naznačujú viacerí pozorovatelia.
Medzinárodnému trapasu sa pokúšal zabrániť rektor univerzity. „Napriek názorovým nezhodám musíme privítať Benedikta XVI. ako človeka veľkej kultúry a hlbokého filozofického mysliteľa, ako posla pokoja a etických hodnôt, ktoré zdieľame všetci.“ Situáciu sa mu však zvrátiť nepodarilo. „Pápež návštevu odriekol, pretože neboli zaistené ani minimálne podmienky na konštruktívne, priateľské a dôstojné stretnutie,“ povedal v rozhovore pre denník Corriere della Sera kardinál Ruini. „V malej časti spoločnosti, ktorá je však veľmi hlučná, existuje netolerantná klíma,“ dodal. V tomto bode pripomínali udalosti na La Sapienze inú historickú skúsenosť. Protesty po pápežovej prednáške v Regensburgu, kde pápež citoval byzantského cisára Manuela II. Palaelogosa, s ktorého výrokom sa, rovnako ako v prípade Feyerabenda, nestotožňoval.

.autorita pravdy
Zrušenie pápežovej návštevy protestujúci študenti prijali v búrlivej atmosfére. Oslavné piesne a skandovania pripomínali veľký futbalový úspech. Ide o „víťazstvo verejnej a svetskej univerzity nad univerzitou postavenou na katolíckych dogmách, víťazstvo rozumu nad pozíciami viery,“ rečnil do mikrofónu nadšený dvadsaťtriročný študent fyziky Giorgio. Deň nato, keď pápežovu prednášku nakoniec čítal prorektor univerzity Piero Marietti, musel byť Giorgio veľmi prekvapený. „La Sapienza bola naozaj kedysi univerzitou pápeža, ale dnes je to laická univerzita, tešiaca sa z autonómie, ktorá vplyvom svojho zakladajúceho konceptu univerzitu vždy charakterizovala a ktorá má byť viazaná výlučne na autoritu pravdy. Vo svojej nezávislosti od politických alebo cirkevných autorít nachádza univerzita svoju výnimočnú funkciu i v modernej spoločnosti, ktorá inštitúciu tohto druhu potrebuje,“ zneli pápežove slová.
Odporcovia návštevy dosiahli nakoniec pravý opak toho, čo chceli. Pápežova prednáška na pôde univerzity zaznela, rektor Guarini prehlásil, že pápeža pozve opäť, na stranu Benedikta XVI. sa postavili významné ľavicové osobnosti na čele s prezidentom – exkomunistom Giorgiom Napolitanom a taliansky ľavicový denník La Repubblica priniesol rozsiahly editorial šéfredaktora Ezia Maura, ktorý sa začínal slovami: „Príde raz deň, ktorý si zapamätáme na celé roky, deň, keď pápež neprehovorí na talianskej univerzite pre odpor profesorov a rebéliu študentov.“
Na výzvu kardinála Ruiniho, aby veriaci aj neveriaci prišli nasledujúcu nedeľu na Námestie svätého Petra vyjadriť svoju solidaritu s pápežom, zareagovalo odhadom dvestotisíc ľudí. „Ako profesor takpovediac na dôchodku, ktorý sa v priebehu svojho života stretol s mnohými študentmi, vás povzbudzujem, drahí vysokoškoláci, aby ste vždy rešpektovali názory druhých, a hľadali slobodne a zodpovedne pravdu a dobro,“ prihovoril sa im po tradičnej poludňajšej modlitbe Anjel Pána Benedikt XVI.

Autor je doktorand žurnalistiky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.imrich Gazda .časopis
.diskusia
.neprehliadnite