S potešením oznamujem, že .týždeň, jeho ľudia a príspevky získali najviac Novinárskych cien za rok 2011 spomedzi všetkých médií na Slovensku. Získali sme celkovo 6 hlavných cien.

Útok na nášho priateľa a autora Tomáša Janovica a jeho manželku je otrasný z viacerých hľadísk. Eva Čobejová o tom píše na strane 9. Mne sa okrem osobného hľadiska zdá dôležitá najmä symbolika.

Podle statistik do daňového ráje vloni přemístilo své sídlo 328 českých firem. Celkově jich tam je už 11 750. Vysvětluje se to údajně vysokými daněmi, ale české firemní daně ve srovnání s jinými zeměmi nikterak vysoké nejsou.

Močiť a vyrábať z toho vlákna sa môže (močila konope, močila; žaba jej do čižmy skočila), sušiť a fajčiť sa to nesmie. Teda, nesmie ako nesmie. V Holandsku sa to môže aj fajčiť (I’d like to hulit, hulit; van Basten, Rijkaard, Gullit), ale u nás nie.

Hoci sa komiks v Česku teší omnoho širšej „čitateľskej“ základni, a vlastne i väčšiemu rešpektu ako u nás, v roku 2003, keď vyšiel Bílý Potok – prvý diel neskoršej trilógie o Aloisovi Nebelovi, situácia na komiksovom trhu sa s tou dnešnou nedala porovnať.

Alois Nebel je komiksová postava z rovnomenného českého filmu, ktorý mal nedávno premiéru u nás. Táto výnimočná snínka vznikala zvláštnou technikou, o ktorej sme sa porozprávali s jeho spolutvorcom, českým výtvarníkom a hudobníkom Jaromírom Švejdíkom.

Keď som mala 12 rokov, môj ružový voňavý denník s obrázkami macíkov bol plný rozličných chlapčenských mien. Najprv to bol Patrick Swayže z filmu Hriešny tanec, potom istý Jason zo seriálu Beverly Hills, potom Old Shatterhand, ale ten knižný (táto láska bola najsilnejšia ) a končilo sa to reálnym chlapcom Kamilom.

Nie bratia Česi, dokonca ani Maďari či Vietnamci. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo, že najpočetnejšiu skupinu z takmer 21,3 tisíca pracujúcich cudzincov na našom trhu tvorí 4,6 tisíca občanov Rumunska. Kde a čo u nás robia? A ako sme ich prijali?

Skutočnosť, že vízia parlamentu bez SDKÚ sa vôbec objavila a zvažuje, už predznamenáva preskupovanie na politickej mape. A to takmer aj bez ohľadu na marcový výsledok Dzurindovej strany. Pokiaľ sa teda nezmátožia nejako celkom výrazne cez 10 percent, čo je však čoraz nepravdepodobnejšie... Aj keď nie vylúčené.

„Meno Maďar opäť bude pekné...“ napísal svojho času (asi pred 164 rokmi) Sándor Petőfi s nekonečným optimizmom. Nateraz o tom skôr pochybujeme. Pritom o nás hovoria azda všade. Značne skreslene a nepresne, čo znižuje hodnovernosť ešte aj oprávnenej kritiky. V titulkoch sa dočítame, že Maďarsko už nie je republika. Mudrci vôbec nečítali novú ústavu, z ktorej vysvitá, že výlučne používame len tradičný názov krajiny Maďarsko (Magyarország), ale štátna forma je aj naďalej republika.