Teroristické útoky, ktoré sa 11. septembra 2001 odohrali v USA, šokovali celý svet. Z toho šoku sa Pakistan ešte stále nespamätal. Účasť Pakistanu na tom, čo bývalý prezident George W. Bush označil za globálnu vojnu proti teroru, vyvolala veľmi negatívne dopady. Pakistan si touto účasťou vyslúžil pozornosť medzinárodného spoločenstva práve vo chvíli, keď bol sám absolútne nepripravený upokojiť obavy sveta.

Stráviť bez spánku vyše dvadsať hodín v lietadle cestou cez Atlantik a naspäť a potom niekoľko hodín v pohrebnom ústave na predmestí amerického Clevelandu bolo to najmenšie, čo človek mohol a mal urobiť, ak sa mu dostalo tej cti a mohol byť na pohrebe Ctirada Mašína.

Markíza má pätnásť. Stále je to vplyvné médium, ktoré do značnej miery formuje túto spoločnosť. Preto si toto výročie pripomínajú aj iné médiá, a nevyhýba sa tomu ani .týždeň.

Keď som pred dvadsiatimi rokmi prvý raz prekračoval líbyjskú hranicu z Egypta, neboli tam hraničiari, iba prázdna budova. Kaddáfí vtedy presadzoval bratstvo arabských krajín, ktoré vraj nepotrebuje žiadne hranice. O pár týždňov bolo všetko inak, hraničiari už opäť zdržiavali ľudí, až kým nedostali svoj bakšiš.

Pljeskavica, vešalica, kobasica, ražnjići. Rýchla, veľmi rýchla a neznesiteľne rýchla dychovka. Srbský duch dostal v balkánskych vojnách na frak, na festivale Guča však heroicky a nespútane víťazí. Aspoň tých pár dní.

Dvaja americkí klasici a generační spolupútníci vydali v týchto dňoch nové albumy. Zatiaľ čo Tom Waits sa môže pochváliť najlepším albumom za posledné roky, Lou Reed je na tom horšie, ale nie tak zle, aby ho bolo možné hodiť do starého železa.

Traja tenori, opera či pop? Čo tam po obsahu, forma, jedine forma je skutočne dôležitá. Na rozdiel od obsahu, forma dáva veciam tvar. Obrazne i doslova ich priestorovo vymedzuje a v konečnom dôsledku ich ukazuje takými, aké sú. Nie ako sa javia. Na to je práve obsah, na budenie zdania, na ilúzie, na falošnosť aj na bohapusté nehorázne lži.

Neutrína prechádzajú aj tou najhustejšou hmotou akoby nič, vôbec si ju nevšímajú. Len kde-tu sa jedno z nich zrazí s nejakým atómom a povie nám niečo zaujímavé.

Predpoludním 23. októbra som sa vybral do Zväzu spisovateľov. Počasie bolo pochmúrne, v meste som sotva videl národnú zástavu. Podivný sviatok. Pred piatimi rokmi som musel vstať skôr. Ráno o siedmej ma zobudil telefón poľského novinára s tým, že pred parlamentom polícia rozohnala demonštrantov, ktorí tam stanovali. Pokladal som to za zlé znamenie.

Traja známi hollywoodskí režiséri a producenti nakrútili dokumenty o známych hudobníkoch. Nie preto, že by na tom záležala ich kariéra, ale najmä kvôli tomu, že sú v prvom rade veľkí fanúšikovia.