Kaddáfí bol urazený nezáujmom svojich arabských bratov o jeho vodcovstvo. Všadeprítomné zelené mapy s obrysom arabského sveta tak nahradili obrysy Afriky. Takéto obraty charakterizujú Kaddáfího éru: Zo dňa na deň sa môže zmeniť letopočet, zrušiť letný čas či zmeniť kurz miestnej meny. Na druhej strane nám so skúsenosťami z komunistického Československa pripadala jeho diktatúra vlažná a nedôsledná. Ľudia chodili voľne cez hranice, súkromné obchodíky prekvitali, emigrácia smerovala skôr smerom dnu, do najbohatšej krajiny regiónu – a v novinových stánkoch bolo dostať Newsweek. Obrovské portréty nedali zabudnúť na vodcu: Na pošte Kaddáfí v uniforme poštára, na škole s výrazom vraha obklopený deťmi, v štátnych podnikoch portréty v komických kostýmoch typických pre rôzne kmene. Túto hru hral Kaddáfí veľmi šikovne.
Premýšľajúci Líbyjčania boli frustrovaní z toho, že ich krajinu držia technologicky nad vodou cudzinci. Bez ich prítomnosti by slabo vzdelaná a nemotivovaná domáca pracovná sila – generácia, ktorej otcovia často kočovali v púšti – nedokázala prevádzkovať cudzincami vybudovanú elektrickú sieť, rozvod vody či televízne vysielače, nehovoriac o ropnom priemysle. V tomto smere je ropa prekliatím, ktoré umožňuje zaplatiť si cudzincov a nebudovať domáci potenciál. Hoci domáci v systéme umelej zamestnanosti prevyšujú zahraničný personál čiže „expatriotov“ v pomere 10 ku 1 a sú na všetkých vyšších riadiacich postoch, ich prínos často nie je nulový, ale negatívny. Šťastným obdobím pre cudzincov bol vždy Ramadán. Vtedy sa väčšina Líbyjčanov vôbec neunúva do práce, takže nič nepokazia a nesekírujú.
Jednému premýšľajúcemu Líbyjčanovi som si po dlhej známosti dovolil povedať čosi o Salmanovi Rushdiem, na ktorého bola v tom čase aktuálne uvalená fatva. Premýšľajúci tentoraz bez premýšľania povedal, že by Rushdieho kedykoľvek osobne zabil.
Líbya má obrovský potenciál: Zásoby ropy, 2 000 kilometrov panenskej pláže, veľké turistické atrakcie. Je od nás vzdialená tri hodiny lietadlom. Raz z nej môže byť silný obchodný partner, dvere demokracie do Afriky a miesto na dovolenku. Autor žije v americkom Houstone, pracuje v ropnom priemysle
Premýšľajúci Líbyjčania boli frustrovaní z toho, že ich krajinu držia technologicky nad vodou cudzinci. Bez ich prítomnosti by slabo vzdelaná a nemotivovaná domáca pracovná sila – generácia, ktorej otcovia často kočovali v púšti – nedokázala prevádzkovať cudzincami vybudovanú elektrickú sieť, rozvod vody či televízne vysielače, nehovoriac o ropnom priemysle. V tomto smere je ropa prekliatím, ktoré umožňuje zaplatiť si cudzincov a nebudovať domáci potenciál. Hoci domáci v systéme umelej zamestnanosti prevyšujú zahraničný personál čiže „expatriotov“ v pomere 10 ku 1 a sú na všetkých vyšších riadiacich postoch, ich prínos často nie je nulový, ale negatívny. Šťastným obdobím pre cudzincov bol vždy Ramadán. Vtedy sa väčšina Líbyjčanov vôbec neunúva do práce, takže nič nepokazia a nesekírujú.
Jednému premýšľajúcemu Líbyjčanovi som si po dlhej známosti dovolil povedať čosi o Salmanovi Rushdiem, na ktorého bola v tom čase aktuálne uvalená fatva. Premýšľajúci tentoraz bez premýšľania povedal, že by Rushdieho kedykoľvek osobne zabil.
Líbya má obrovský potenciál: Zásoby ropy, 2 000 kilometrov panenskej pláže, veľké turistické atrakcie. Je od nás vzdialená tri hodiny lietadlom. Raz z nej môže byť silný obchodný partner, dvere demokracie do Afriky a miesto na dovolenku. Autor žije v americkom Houstone, pracuje v ropnom priemysle
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.