Voľby 6. mája potvrdili smerovanie do EÚ, demokrati sa zrejme spoja opäť so socialistami a víťazní pokrokári (predtým radikáli) ostanú naďalej v opozícii. No dojem, že Srbsko, ako kľúčová krajina západného Balkánu, už neprežíva drámy, by bol mylný.

Jedno z rozumných pravidiel filmového diváka hovorí: nikdy nechoď do kina na film, ktorého názov sa končí číslicou. Existujú však aj výnimky – v prípade Terminátora je dvojka dokonca ešte lepšia ako jednotka. A platí to aj pre príbeh perpetua mobile.

Všimol som si to už pred niekoľkými rokmi, keď som sa svojim poľským priateľom v Gazete Wyborcze zmienil, že 8. mája máme voľno. „A čo to máte za sviatok?“ pýtali sa trochu nechápavo. „Predsa koniec druhej svetovej vojny,“ odpovedal som. „A to vy máte ako štátny sviatok?“ dostal som ďalšiu otázku. Poliaci totiž ôsmeho aj deviateho mája (to slávia víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne Rusi) idú normálne do práce. Pretože Poliaci majú pocit, že ôsmeho ani deviateho mája nemajú čo oslavovať. Majú pocit, že vojnu nielenže nevyhrali, ale že sa pre nich v máji 1945 ani neskončila.

Pamätám si to presne. Sedím u otca v kancelárii a pozerám si trojhodinovú videopásku plnú klipov. Je druhá polovica osemdesiatych rokov, speváci majú strašné účesy, všetko rozmazané a ružové, romantické... Keď tu zrazu sa na roztrasenej, stokrát prehratej páske objaví trojica chalanov.

Prečítal som si Výzvu Teologického fóra na Slovensku za obnovu cirkvi z 3. marca tohto roku. Potom som si prečítal rozhovor predsedu Teologického fóra a farára v Devínskej Novej Vsi Karola Moravčíka, ktorý poskytol redaktorovi Imrichovi Gazdovi a ktorý bol publikovaný na portáli Svet kresťanstva.

S britskou televíznou seriálovou tvorbou máme síce sporadickú, ale o to vrúcnejšiu skúsenosť. Milovali sme Randalla a Hopkirka, Profesionálov (tých z CI 5, nie zo slovenského malomesta) poznáme odpredu, odzadu, o Makepeaceovej máme dokonca popovú pieseň, Lutherom nedávno zahviezdila Jednotka a isto by sme našli zopár ďalších kúskov. Aj vďaka progresívnej ČT 2 a neskôr i ďalším českým televíziám máme od začiatku deväťdesiatych rokov aký-taký prehľad aj o britcome: Červený trpaslík, Čierna zmija, Tenká červená línia, Mladí v partii, Black Books, atď.

Vedela som, že po ňom pôjdu. Od prvého momentu, keď som s ním, José Danielom Ferrerom, telefonicky hovorila, bolo jasné, že tento muž je niečím mimoriadny. Krátko po tom sme sedeli u nás doma a môj prvý dojem sa iba potvrdil. Vonku padla noc, ale tento muž z Palmarito de Cauto nám hovoril o rokoch, čo strávil vo väzení od Čiernej jari v roku 2003 do polovice roku 2011.

Japonci, ale čoraz viac aj Američania, strácajú chuť na sex. Prečo je to tak? Ako je možné, že produktom sexuálnej revolúcie sa stáva odmietnutie sexu samotného? Prinášame analýzu šokujúceho fenoménu, ktorý sa z Japonska šíri na Západ. Píše David P. Goldman.

George Harrison: Thirty Three and 1/3 (Dark Horse 1976)

Osobnosť černošského vzdelanca a pedagóga Bookera T. Washingtona (1858? – 1915) je inšpirujúcim predmetom štúdia pre ľudí, ktorí sa zaoberajú moderným rómskym problémom u nás.