Prinášame vám text známeho ruského opozičného novinára o ruskej spoločnosti, ktorý sme publikovali pred dvoma rokmi.

Šok z útoku Ruska proti Ukrajine dočasne stlmil krik niektorých trollov a politikov pochybnej povesti. To však nebude trvať večne. Čoskoro vylezú zo svojich dočasných dier, s novým elánom, s novými inštrukciami a možno s novými finančnými prostriedkami.

Roman pôsobil dlhé roky ako herec divadla Nová scéna v Bratislave.

My konzervatívci sme konečne zistili, že Putin nechce kultúrne vojny. On chce nekultúrne vojny. Dajme však vojnu na chvíľu bokom a pozrime sa, čo je nové v kultúre. A špeciálne v kine. Tam sa dá aspoň chvíľkovo uniknúť pred strašlivými správami.

Nemajúc stroj času, nemôžeme nakuknúť do garáže, v ktorej si pri debničkách s jablkami Stevovia Jobs a Wozniak vysnili svoju firmu s jablčným logom. Alebo do miestnosti na Stanfordskej univerzite, kde dvaja kamoši zapli prvý počítač s vyhľadávačom Google (jeho skriňu Larry Page a Sergey Brin vyrobili z kociek detskej stavebnice Mega Blocks, vedeli ste o tom?).

Heger pápežovi poďakoval za návštevu Slovenska v septembri minulého roka, diskutovali aj o ruskej invázii na Ukrajinu,

Sociálne médiá mali určujúci podiel pri aktoch genocídy v Mjanmarsku v roku 2018. Nebol to však zďaleka ojedinelý prípad. Používanie sociálnych médií je hlboko prepojené s desaťročnou vojnou v Sýrii alebo útokmi na Srí Lanke.

Kto si pustil prejav Sergeja Lavrova v Minsku, a neprebudil sa práve z dvojtýždňového spánku, musel mať pocit, že sa pozerá na nejaké fantasy.

Keď prvotný šok z ruskej agresie pominie, vlna vlastenectva oslabne a opäť nás zamestnajú bezprostredné problémy. Namiesto odvahy konfrontovať zlo a Vladimíra Putina nastúpi naša tradícia vyhýbať sa konfliktu, prečkať krízy, veď ono „sa to nejako vyvŕbi“.

Pred 54 rokmi nás „oslobodili“ v mene proletárskeho internacionalizmu Rusi a štyri ďalšie satelitné krajiny. Oslobodili nás samých od seba, pretože československí komunisti chceli reformovať vlastné komunistické hnutie, údajne na nejaké ľudskejšie.