Sen. Som v Petrohrade. Putujem po jeho literárnej mape. Všade sú domy, samé domy – múzeum domov. Pekné náhrobky pre tých, čo zahynuli pri stavbe tohto krásneho kolosu na severných močiaroch. Dobré miesto na snívanie, rozmýšľanie, skrátka, na tvorbu. Chodím po literárnej mape. Zdá sa, že každý dom je tu spojený s nejakou osobnosťou, umelcom, spisovateľom, literárnou postavou. Pamätné tabule, pomníky, znaky dejín, svedkovia kultúry. Som pri eklektickom dome s baštou. Tu žil básnik a filozof Viačeslav Ivanov.

Emisné zoznamy Poslanci Smeru zablokovali mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorú zvolala opozícia s cieľom zverejniť zoznam osôb a firiem, ktoré zarobili na emisnej kauze prvej Ficovej vlády. Kauza však napriek tomu žila ďalej. Schému finančných tokov v pozadí spoločnosti Interblue Group najskôr zverejnil Daniel Lipšic z NOVA (na obr.) a hodinu neskôr tak urobila aj Špeciálna prokuratúra.

Milí priatelia. Niektoré veci sú tabu, nehovorí sa o nich. Bolo to začiatkom deväťdesiatych rokov, po revolúcii. Babke zazvonil telefón. Babka, dobrá žena, človek starej školy, tvor dôverčivý, bez váhania zodvihla. „Dobrý deň, hľadám svoje korene, svojich predkov, boli zo Slovenska, z Jura,“ oznamoval pán s anglickým prízvukom, kdesi na druhom konci sveta. Potili sa mu ruky, chvel sa mu hlas, bol nedočkavý a plný očakávaní. „No s nami rodina určite nie ste,“ odpovedala babka nevzrušene.

Keď som pred rokom prišla do do juhotaiwanského mesta Tainan, mala som problém rozoznať jedného Taiwančana od druhého. Ale nie ani tak pre ázijské črty. Skôr preto, že väčšina z nich nosí tvár zakrytú doktorským rúškom. Prečo? Taká je tu móda. Vraví sa, že jej dôvodom je znečistené ovzdušie. No jedna taiwanská spolužiačka mi prezradila, ako to tu s tými rúškami naozaj funguje. Povedala, že ak sa ráno necíti pekná, jednoducho si zakryje rúškom pol tváre a až vtedy sa vyberie medzi ľudí.

Slovenský politický život ani verejná debata sa k tomu veľmi nehlásia, ale jednou z hlavných príčin krízy dôvery, ktorá bude aj tento rok otriasať demokraciou nielen pod Tatrami, sú pocity bezmocnosti a závislosti od rozhodnutí či udalostí, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Ich vtelením je Európska únia.

Od konca novembra zaplavili ukrajinské mestá protesty, ktoré svojou razanciou prekonali aj Oranžovú revolúciu v roku 2004. Ľud sa najskôr vzbúril proti tomu, že prezident Viktor Janukovyč nepodpísal Asociačnú dohodu s EÚ. Neskôr, keď polícia zmasakrovala demonštrantov v Kyjeve, začal požadovať odstúpenie vlády aj prezidenta.

Dom odborov na kyjevskom Námestí nezávislosti je jedným z centier protestov. „Tie obrázky sme všetci mali v učebniciach,“ ukazuje na steny štyridsiatnik, počítačový programátor Oleh. Áno, visia tu obrázky Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Toto je však nová ukrajinská revolúcia.

Za tento stĺpček beriem teraz približne o stovku viac, a ani som kvôli tomu nemusel pohnúť prstom. Dobré, nie? Iní však stovky strácajú, takže v Česku už mesiac trvá vášnivá debata o deflácii a intervenciách centrálnej banky. Vyjadruje sa kadekto vrátane kultúrnych recenzentov: Siahnite Čechom na korunu, a uvidíte.

Tak už aj Dracula vytiahol do boja proti liberalizmu a globálnemu korporátnemu kapitalizmu? Už to pomaly začína vyzerať, že nenájdeme nikoho, kto by bol ešte za. Čo si budeme navrávať, Dracula je popkultúrny folklór, postava vycicaná do sucha, tých podôb, čo sa v nich objavil, je nepočítane. Vždy zostáva upírom, tento atribút sa mu asi odobrať nedá, ale inak si s ním robí kto chce čo chce.

Z prostredia polície unikli nahrávky uznávaného novinára s nebezpečným gangstrom. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) avizoval, že to preverí, no už niekoľko dní je podozrivo ticho. Kto a prečo sa pokúsil verejne popraviť Toma Nicholsona?