Keď bude chcieť niekto o sto rokov opísať súčasnosť, celkom iste ho zajmú rituály sebaponižovania a sebakritiky. Ak chcú zostať v hlavnom prúde, nevystavovať sa všeobecnému poníženiu, politici, duchovní aj intelektuáli musia verejne vzdať hold dominantným dogmám.

Kedy ste naposledy medzi účtami, úradnými obsielkami a haldou reklamných letákov vylovili v poštovej schránke skutočnú pohľadnicu, pozorne vyberanú a láskyplne napísanú niekým milým? A kedy ste takú naposledy sami odoslali?

Na svete sa podľa dipterológov, teda odborníkov na dvojkrídly hmyz, potuluje vyše tritisícpäťsto druhov komárov, v Európe sto a na Slovensku päťdesiat. Dá sa vôbec proti takejto presile ubrániť? Vieme, aké riziká nám hrozia?

Kedysi existoval len jeden typ tábora – pioniersky. Zabavili sme sa, zašportovali si, zamilovali sme sa, niektorí sa naučili fajčiť, všetci sme sa naučili pochodovať a podávať hlásenia. Dnešné deti môžu zažiť to isté, ale aj omnoho viac.

Slovensko nemá veľa ľudí, ktorých práca znesie svetové kritériá. A ešte menej je tých, ktorých prácu ocení samotný svet. V slovenskom filme sa za posledné roky udial zázrak. Na malý počet nakrútených filmov veľa medzinárodných úspechov. V dokumente ide až o generačnú vlnu.

Ono je to vlastne celkom nezodpovedné, dokonalý príklad fatálneho žurnalistického zlyhania, ale ak je človek najprv fanúšikom a za novinára sa vôbec nepovažuje, dá sa mu to odpustiť.

Pätnásta Pohoda sa oprávnene dostala medzi európsku festivalovú špičku. Najrešpektovanejší festivalový server VirtualFestivals.com jej dal 9 z 10 bodov, čo je toľko, ako získal Roskilde a o jeden bod viac než získal Glastonbury.

Ako by ste cudzincovi preložili slovo pohoda? Relax či pokoj? Zdá sa, že atmosféru pohody sa nedá len tak ľahko vyjadriť – treba si ju vychutnať naživo, iba tak sa dá skutočne pochopiť.

Keby sme žili na Západe, mohlo by niekomu napadnúť, že aférka okolo filmu Cigán a slovenských železníc je dobre vymyslený marketingový ťah. Dosť sa o tom popísalo, film sa v horúcej podobe dostal na stránky médií ešte pred premiérou.

Možno by môj život vyzeral úplne inak, keby som neprechovávala takú hroznú nenávisť voči škole. Hocijakej. Možno by som bola niekto iný, keby som nemala odpor k autoritám. Keby som vedela, ako sa učiť. Odmalička mi šlo len to, čo som mala rada – a nesnažila som sa to zmeniť.