Kamarátke pípla sms: „Už mám licenciu na poštu. Teraz chcem získať licenciu na smeti. Chcem tu byť najväčší boháč.“ Kamarátkin manžel obratom odpísal: „Tak zober ešte licenciu na vodu a máš v rukách moc!“ Kamarátkin dvanásťročný syn Albert je v prázdninovom tábore, kde majú republiku, vládu, vlastnú menu aj banku. Myšlienka, že deti sa v tábore učia nielen míňať rodičovské peniaze, ale aj zarábať svoje vlastné za každú aktivitu, ktorú v tábore robia, a môžu s tými peniazmi nielen hospodáriť, ale aj podnikať, ma mimoriadne nadchla. V zápätí som si však uvedomila, že takýchto nadšených budúcich milionárov – selfmademanov sa v tábore objaví asi toľko, čo v našej bežnej populácii, takže bitka o tú licenciu na smeti asi veľká nebude. I tak si však myslím, že Albert má našliapnuté na sľubnú budúcnosť. .prázdniny, nepriateľ vzdelania
Americký novinár Malcolm Gladwell vo svojej knihe o anatómii úspechu Outliers (v slovenčine vyšlo ako Výnimoční, v češtine Mimo řadu) spochybňuje potrebu letných prázdnin, ktoré väčšina Američanov aj nás Európanov považuje za samozrejmú. Na číslach, porovnávajúcich študijné výsledky detí z bohatých a chudobných rodín na konci školského roku a po prázdninách, dokazuje, že pre intelektuálny rozvoj detí, ktorým sa rodičia počas prázdnin nevenujú, sú dlhé prázdniny mimoriadne škodlivé a práve ony utvárajú najväčšie rozdiely v študijných výsledoch, zvlášť v dvoch najdôležitejších disciplínach – čítaní a počítaní. A to len preto, že keď je škola zavretá, niektoré deti sa neučia vôbec nič, zatiaľ čo iné sa doma prirodzene vzdelávajú ďalej a tým pomaly získavajú nedobehnuteľný náskok. Na podporu svojho tvrdenia uvádza, že ázijské deti, ktoré majú nad západným svetom vo vedomostných testoch vždy jasný náskok, dlhé letné prázdniny vôbec nemajú. Američania chodia do školy 180 dní, teda plus mínus tak ako my, Juhokórejci 220 dní a Japonci až 243 dní.
Malcolm Gladwell automaticky predpokladá, že sú to chudobné rodiny, ktoré sa deťom a ich rozvoju nijako nevenujú, nevytvárajú doma deťom podnetné prostredie, neposielajú do zaujímavých táborov, nemajú doma knižky, ktoré by si deti mohli čítať, keď sa nudia, maximálne im pustia telku. Naopak, bohaté rodiny, podľa Gladwella, vodia deti do múzeí, považujú za samozrejmosť zapájať ich aktívne do svojho sveta, posielajú ich do rôznych zaujímavých táborov so špeciálnym programom. Gladwell z toho vyvodzuje záver, že problém žiakov z amerických chudobných rodín nie je americký školský systém, ale dlhé letné prázdniny. .čo má robiť úbohý slovenský rodič?
Malcolm Gladwell rád preháňa a robí ďalekosiahle závery z účelovo vybraných dát. Nedá sa ani povedať, žeby u nás celkom platilo: chudobný rodič = nevzdelaný rodič = nepodnetné domáce prostredie, bohatý = vzdelaný = podnetný. V každom prípade vie nasadiť chrobáka do hlavy. Niečo na tých dlhých prázdninách nezdravé je, veď si len spomeňte, koľko trvá dospelému človeku dostať sa po dvojtýždňovej dovolenke do pracovného rytmu. Rozhodne teda stojí za pozornosť program, ktorým sa tie dva mesiace deťom naplnia. Uznávam, že aj bez zmysluplného podnetného programu je náročné polepiť z dovoleniek rodičov a ochoty starých rodičov tých deväť týždňov tak, aby deti nezostali napospas ulici, televízii a počítačovým hrám a nenechať pritom vykrvácať rodinný rozpočet.
Čo má teda slovenský rodič na výber, keď vyčerpal už všetku vlastnú dovolenku a babičky majú tiež svoj život? V prvom rade sú tu aktivity školy, kam dieťa cez rok chodí, niektoré majú aspoň na časť prázdnin otvorenú družinu aj školskú jedáleň. Potom sú to záujmové a športové kluby, súbory, komunity, ktoré dieťa navštevuje počas roka a ktoré organizujú pre svojich členov aj prázdninové aktivity, tábory, zájazdy. V týchto prípadoch máte istotu, že vašim deťom sa venujú ľudia, ktorých už máte preverených, a deti budú robiť to, čo ich baví aj cez rok. .modelkou či milionárom ľahko a rýchlo
No a potom je tu nepreberné množstvo denných mestských aj pobytových táborov na Slovensku i v zahraničí. Väčšina táborov je zameraná najmä na šport, ale chvalabohu, už aj deti, pre ktoré je šport, najmä ten kolektívny, skôr týraním ako voľnočasovou aktivitou, si môžu prísť na svoje. A o to presne ide – poslať dieťa tam, kde ho to bude v prvom rade baviť a len tak mimochodom sa pri tom aj niečo naučí. Existujú tábory so zameraním na divadlo, maľovanie či ľudové remeslá, spoločenské tance aj hip-hop, pre nádejné modelky, novinárov, fotografov, archeológov, zoológov, ekológov, farmárov aj programátorov. Podľa širokej ponuky to vyzerá tak, že je veľký dopyt aj po táboroch s jazykovými kurzami, najmä s angličtinou, už je len otázka, či to nie je skôr módna nálepka, ktorú chce starostlivý rodič čítať, ako zmysluplné trávenie času, veď za pár prázdninových hodín sa toho veľa naučiť nedá, zato pokaziť sa stihne dosť. V móde sú aj tábory inšpirované filmami a televíznymi reality šou, od Harryho Pottera a Pirátov z Karibiku cez Superstar a Talent až po pevnosť Boyard, kde deti v meste hľadajú prostredníctvom rôznych úloh poklad.
Denné i pobytové tábory doma i v zahraničí organizujú špecializované agentúry, cestovné kancelárie, neziskovky, jazykové aj tanečné školy, športové kluby a podobne. Stačí si vybrať, poslať včas prihlášku, lebo tie najvychytenejšie sú vopred niekoľko týždňov vypredané, a zaplatiť. Na stránke www.tabory.sk sa ich dá napočítať momentálne takmer 900, je z čoho si vyberať a vyberať treba ozaj pozorne. Pri výbere by si rodičia mali dávať v prvom rade pozor na to, čo všetko je zahrnuté v cene, najmä však na to, čo všetko v cene zahrnuté nie je a bude si vyžadovať dodatočné platby. Treba sa pýtať, či sú deti poistené, či má tábor kvalifikovaného zdravotníka, aké hygienické zariadenia sú deťom k dispozícii, aj to, koľko detí pripadne na jedného dospelého vedúceho. .vedúci Maťo má sexi zadok
Najdôležitejšie však je, aspoň z gladwellovského uhla pohľadu, aký program dieťa bude mať od rána do večera a aký personál ho bude zabezpečovať, akú má na to kvalifikáciu a prípravu. Na personálnom obsadení tábora stojí a padá všetko ostatné. Môžu dieťa pre nejakú činnosť nadchnúť tak, že sa tomu bude celoživotne venovať, môžu ho však aj na celý život znechutiť. Pýtať sa na vedúcich, chcieť o nich vedieť čo najviac, je dôležitejšie ako to, či budú deti na chatke po dvoch, alebo po desiatich a či je WC na izbe, alebo na konci chodby.
Keď už tam dieťa bude, skúste odolať potrebe vyžadovať pre neho špeciálne výnimky, napríklad zo zákazu nákupu všelijakých nepotrebných blbostí, čipsov a kokakoly, odolajte nutkaniu kontrolovať ho denne stokrát cez mobil a pri prvej nespokojnosti s hnusným obedom a blbou vedúcou utekať po svoje zlato. Dobre však počúvajte, čo vám o tábore hovorí. Ak radostne hlási, že je tam fantasticky, lebo celý deň môžu byť na izbách, a vedúci Maťo je skvelý, lebo sa s nimi v noci chodí kúpať, treba vyraziť.
Americký novinár Malcolm Gladwell vo svojej knihe o anatómii úspechu Outliers (v slovenčine vyšlo ako Výnimoční, v češtine Mimo řadu) spochybňuje potrebu letných prázdnin, ktoré väčšina Američanov aj nás Európanov považuje za samozrejmú. Na číslach, porovnávajúcich študijné výsledky detí z bohatých a chudobných rodín na konci školského roku a po prázdninách, dokazuje, že pre intelektuálny rozvoj detí, ktorým sa rodičia počas prázdnin nevenujú, sú dlhé prázdniny mimoriadne škodlivé a práve ony utvárajú najväčšie rozdiely v študijných výsledoch, zvlášť v dvoch najdôležitejších disciplínach – čítaní a počítaní. A to len preto, že keď je škola zavretá, niektoré deti sa neučia vôbec nič, zatiaľ čo iné sa doma prirodzene vzdelávajú ďalej a tým pomaly získavajú nedobehnuteľný náskok. Na podporu svojho tvrdenia uvádza, že ázijské deti, ktoré majú nad západným svetom vo vedomostných testoch vždy jasný náskok, dlhé letné prázdniny vôbec nemajú. Američania chodia do školy 180 dní, teda plus mínus tak ako my, Juhokórejci 220 dní a Japonci až 243 dní.
Malcolm Gladwell automaticky predpokladá, že sú to chudobné rodiny, ktoré sa deťom a ich rozvoju nijako nevenujú, nevytvárajú doma deťom podnetné prostredie, neposielajú do zaujímavých táborov, nemajú doma knižky, ktoré by si deti mohli čítať, keď sa nudia, maximálne im pustia telku. Naopak, bohaté rodiny, podľa Gladwella, vodia deti do múzeí, považujú za samozrejmosť zapájať ich aktívne do svojho sveta, posielajú ich do rôznych zaujímavých táborov so špeciálnym programom. Gladwell z toho vyvodzuje záver, že problém žiakov z amerických chudobných rodín nie je americký školský systém, ale dlhé letné prázdniny. .čo má robiť úbohý slovenský rodič?
Malcolm Gladwell rád preháňa a robí ďalekosiahle závery z účelovo vybraných dát. Nedá sa ani povedať, žeby u nás celkom platilo: chudobný rodič = nevzdelaný rodič = nepodnetné domáce prostredie, bohatý = vzdelaný = podnetný. V každom prípade vie nasadiť chrobáka do hlavy. Niečo na tých dlhých prázdninách nezdravé je, veď si len spomeňte, koľko trvá dospelému človeku dostať sa po dvojtýždňovej dovolenke do pracovného rytmu. Rozhodne teda stojí za pozornosť program, ktorým sa tie dva mesiace deťom naplnia. Uznávam, že aj bez zmysluplného podnetného programu je náročné polepiť z dovoleniek rodičov a ochoty starých rodičov tých deväť týždňov tak, aby deti nezostali napospas ulici, televízii a počítačovým hrám a nenechať pritom vykrvácať rodinný rozpočet.
Čo má teda slovenský rodič na výber, keď vyčerpal už všetku vlastnú dovolenku a babičky majú tiež svoj život? V prvom rade sú tu aktivity školy, kam dieťa cez rok chodí, niektoré majú aspoň na časť prázdnin otvorenú družinu aj školskú jedáleň. Potom sú to záujmové a športové kluby, súbory, komunity, ktoré dieťa navštevuje počas roka a ktoré organizujú pre svojich členov aj prázdninové aktivity, tábory, zájazdy. V týchto prípadoch máte istotu, že vašim deťom sa venujú ľudia, ktorých už máte preverených, a deti budú robiť to, čo ich baví aj cez rok. .modelkou či milionárom ľahko a rýchlo
No a potom je tu nepreberné množstvo denných mestských aj pobytových táborov na Slovensku i v zahraničí. Väčšina táborov je zameraná najmä na šport, ale chvalabohu, už aj deti, pre ktoré je šport, najmä ten kolektívny, skôr týraním ako voľnočasovou aktivitou, si môžu prísť na svoje. A o to presne ide – poslať dieťa tam, kde ho to bude v prvom rade baviť a len tak mimochodom sa pri tom aj niečo naučí. Existujú tábory so zameraním na divadlo, maľovanie či ľudové remeslá, spoločenské tance aj hip-hop, pre nádejné modelky, novinárov, fotografov, archeológov, zoológov, ekológov, farmárov aj programátorov. Podľa širokej ponuky to vyzerá tak, že je veľký dopyt aj po táboroch s jazykovými kurzami, najmä s angličtinou, už je len otázka, či to nie je skôr módna nálepka, ktorú chce starostlivý rodič čítať, ako zmysluplné trávenie času, veď za pár prázdninových hodín sa toho veľa naučiť nedá, zato pokaziť sa stihne dosť. V móde sú aj tábory inšpirované filmami a televíznymi reality šou, od Harryho Pottera a Pirátov z Karibiku cez Superstar a Talent až po pevnosť Boyard, kde deti v meste hľadajú prostredníctvom rôznych úloh poklad.
Denné i pobytové tábory doma i v zahraničí organizujú špecializované agentúry, cestovné kancelárie, neziskovky, jazykové aj tanečné školy, športové kluby a podobne. Stačí si vybrať, poslať včas prihlášku, lebo tie najvychytenejšie sú vopred niekoľko týždňov vypredané, a zaplatiť. Na stránke www.tabory.sk sa ich dá napočítať momentálne takmer 900, je z čoho si vyberať a vyberať treba ozaj pozorne. Pri výbere by si rodičia mali dávať v prvom rade pozor na to, čo všetko je zahrnuté v cene, najmä však na to, čo všetko v cene zahrnuté nie je a bude si vyžadovať dodatočné platby. Treba sa pýtať, či sú deti poistené, či má tábor kvalifikovaného zdravotníka, aké hygienické zariadenia sú deťom k dispozícii, aj to, koľko detí pripadne na jedného dospelého vedúceho. .vedúci Maťo má sexi zadok
Najdôležitejšie však je, aspoň z gladwellovského uhla pohľadu, aký program dieťa bude mať od rána do večera a aký personál ho bude zabezpečovať, akú má na to kvalifikáciu a prípravu. Na personálnom obsadení tábora stojí a padá všetko ostatné. Môžu dieťa pre nejakú činnosť nadchnúť tak, že sa tomu bude celoživotne venovať, môžu ho však aj na celý život znechutiť. Pýtať sa na vedúcich, chcieť o nich vedieť čo najviac, je dôležitejšie ako to, či budú deti na chatke po dvoch, alebo po desiatich a či je WC na izbe, alebo na konci chodby.
Keď už tam dieťa bude, skúste odolať potrebe vyžadovať pre neho špeciálne výnimky, napríklad zo zákazu nákupu všelijakých nepotrebných blbostí, čipsov a kokakoly, odolajte nutkaniu kontrolovať ho denne stokrát cez mobil a pri prvej nespokojnosti s hnusným obedom a blbou vedúcou utekať po svoje zlato. Dobre však počúvajte, čo vám o tábore hovorí. Ak radostne hlási, že je tam fantasticky, lebo celý deň môžu byť na izbách, a vedúci Maťo je skvelý, lebo sa s nimi v noci chodí kúpať, treba vyraziť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.