Majú to byť Putinove hry, teda presnejšie povedané zimná olympiáda Putinovho Ruska. Nebyť návštevy ruského prezidenta na zasadnutí MOV v lete 2007 v Guatemale a nebyť jeho prejavu v angličtine, sotva by sa dnes v Soči konali.

Keď som v marci náhodou narazila na komentár Jána Čarnogurského s názvom Chvála motocyklov, len som pokrútila hlavou. Nepochopiteľný článok, ktorý sa začína vetou: „Blíži sa jar a na cestách sa objavia motorizované lastovičky,“ budil dojem prvej lastovičky stareckej demencie. Až by jednému prišlo ľúto. Pomyslela som si, koľko sentimentu sa vyplaví z mäknúceho mozgu jedného cynika a viac nad tým nešpekulovala. Omyl!

Voľby v roku 1998 poslali Mečiara do dôchodku. Odišiel od nás a (podľa vlastných slov) neublížil nikomu z nás. Určite mu nič nedokázali. Korune však jeho panovanie dalo zabrať. Naša vtedajšia mena po uvoľnení kurzu a počas nasledujúcej sanácie ekonomiky výdatne krvácala. Za prvých 6 mesiacov roku 1999 stratila 18 percent svojej hodnoty voči americkému doláru. Pamätám si to pomerne presne. Doslova som vtedy cítil, ako sa tisíce amerických dolárov, ktoré som si v lete 1998 priniesol z letných prác v Novom svete, množia v internátnej skrini. Tentoraz bez toho, že by som musel vypotiť čo i len kvapku potu na budovanie amerického kapitalizmu. Cítil som sa ako kráľ. Chvíľu som sa oddával luxusu. Namiesto 10 rožkov a 15 deka parížskeho som večeral 30 deka šalátu s troma rožkami.

Dňa 17. júla 2014 bol v oblasti ozbrojených zrážok na východe Ukrajiny zostrelený Boeing 777 leteckej spoločnosti Malaysia Airlines, let MH-17 z Amsterdamu do Kuala Lumpuru.

Po dlhom čase som si prelistovala zopár Literárnych týždenníkov z jari a leta tohto roka. Ani ma tam nič veľmi neprekvapilo, až kým som nedošla po júnový rozhovor so Štefanom Nižňanským, riaditeľom Slovenskej televízie, ktorý s ním urobila Gabriela Rothmayerová.

V najnovšej Let´s Dance tancuje aj čisto mužský pár a katolícke organizácie protestujú a píšu Markíze otvorený list. Má to zmysel? Bude to mať odozvu?

Když mu bylo tolik, co teď mně, napsal manifest Dva tisíce slov – nejvýznamnější novinářský text z celých čtyřicet let zdejšího komunismu. Ze staré doby, kdy dobře namířené slovo lehce měnilo svět.

Predstavte si, že po vyše deväťhodinovom lete vám nedovolia opustiť lietadlo. Nohy máte stŕpnuté, príbuzní čakajú v letiskovej hale, ale úradník z imigračného vám oznámi, že do krajiny, kde ste sa narodili, nemôžete vstúpiť. Musíte ostať sedieť na svojom sedadle, unavený a frustrovaný, kým služba uprace lietadlo pred ďalším letom. A celý ten čas sa neprestanete pýtať sám seba: Ako sa mi niečo také môže stať v mojej krajine?

Milí priatelia, na svete je mnoho krás a pôžitkov, no pre mňa majú najväčšie čaro vône. Aké to asi bolo, keď Boh stvoril vesmír a zrazu zavoňali zakvitnuté záhrady. Púčiky, lupene, kvety. Do toho pracovité včely a zlatý med. Sladký, lepkavý, voňavý. Hneď sa zliezli medvede na koštovku. Aké to muselo byť opájajúce, keď prvýkrát zmokla hlina a prvýkrát začalo zahnívať lístie v jeseni. A keď v lete zavialo od rybníka a keď sa k oblohe vzniesla prvá vôňa makovníka... To sa zalizovali aj anjeli!

Ten príjemne dvojzmyselný názov vymyslel Branuško Jobus: v lete je Pohoda vonku, teraz v zime sa presťahovala do vnútra. Teda pod strechu a do nás.