Školy a štát

.daniel Bútora .časopis 04.06.2011

Je to jedna z najväčších výziev, ktorá pred slovenskou spoločnosťou stojí. Je pre ňu však typické, že sa o nej takmer nediskutuje. Otázka, ako čo najlepšie využiť tých 10-12 rokov, počas ktorých všetci rodičia v krajine povinne zveria svoje deti do rúk učiteľov a škôl, akoby verejnosť, teda rodičov, veľmi nezaujímala. A pritom od odpovede na ňu závisí budúca kvalita života ich dieťaťa, a v širšom kontexte celej spoločnosti. Niektorí rodičia sa snažia vybrať si školu, verejnú, cirkevnú alebo súkromnú. Aj toto hľadanie a sloboda výberu je však obmedzenejšie, ako by sa zdalo. Takmer všetky karty vo vzdelávaní aj dvadsaťjeden rokov po novembri 1989 drží v ruke štát, najmä v tom, akou mierou školám prikazuje, čo všetko a kedy majú učiť. Aj nadšení učitelia či riaditelia škôl, ktorí túžia robiť veci po svojom, narážajú na každom kroku na obmedzenia. A potom je tu, samozrejme, nekonečná a neproduktívna téma nedostatku financií. Hoci je pravdivá (pravdivejšia, než si ľudia z mimoškolského prostredia vedia predstaviť), stáva sa zároveň prekážkou v tvorivom rozmýšľaní, ako zabezpečiť zlepšenie školského systému.

Milan Paštéka: chodec po hranici výtvarného umenia

.časopis .umenie 29.05.2011

Dňa 20. mája 2011 by sa Milan Paštéka dožil osemdesiatich rokov. Nebyť jeho smrteľnej autonehody v roku 1998, mohlo ísť namiesto spomienky o životné jubileum príslušníka generácie na pomedzí živej prítomnosti a pamäti, na hranici medzi prítomnosťou, meniacou sa na minulosť a sprítomňujúcou sa minulosťou. Milan Paštéka však už pred trinástimi rokmi túto hranicu prekročil.

Efemérny život

.tomáš Čejka .časopis .lifestyle 29.05.2011

Vo vzduchu oproti sebe visia dve podenky a jedna druhej hovorí: „Odkedy žeriem ženšen, žijem už jeden a pol dňa.“ V tomto nevinne sa tváriacom vtipe Viktora Kubala, vystrihnutom zo starého Roháča, je ukrytá celá teória relativity aj tajomstvá duchovných majstrov.

Bol statočný, pamätajte si ho!

.juraj Malíček .časopis .film 29.05.2011

Piráti z Karibiku 4: Na vlnách podivna sú obrovským komerčným hitom, akákoľvek debata o zmysle či kvalite je teda zbytočná. Znova platia slová českého klasika, môže sa nám to nepáčiť, môžeme s tým nesúhlasiť, ale to je tak všetko, čo s tým môžeme robiť.

Hokej potrebuje nové myšlienky

.richard Lintner .časopis .šport 28.05.2011

Slovenský hokej stojí pred veľkou úlohou. Všetkým nám je pritom jasné, že ak sa chceme niekam dostať, treba v prvom rade priniesť novú športovú koncepciu. A v nej by nehrali až takú dôležitú rolu (inak velmi potrebné) financie.

Líbyjské portréty

.matteo Fagotto .ugo Borga .giampaolo Musumeci .časopis .týždeň vo svete 21.05.2011

Sú medzi nimi rôzni ľudia – vzdelaní i nevzdelaní, mladí i starší. Majú neraz protichodné politické a náboženské postoje, teraz však chcú byť známi jednoducho ako „Líbyjčania“. Mnohí nikdy predtým nedržali v ruke zbraň, dlhé roky útlaku ich však prinútili vystúpiť proti Muammarovi Kaddáfímu a jeho rodine.

Zvodca či násilník?

.erika Mokrá .časopis .profil 21.05.2011

Ešte pred pár dňami patril medzi najmocnejších mužov sveta a jeho politická cestička mohla viesť až do Elyzejského paláca, kde by nahradil Nicolasa Sarkozyho. Ale stalo sa niečo neuveriteľné: dnes sedí vo väzení v USA a nielen Francúzi sú ohromení.

Antropológ s kamerou

.časopis .film 21.05.2011

Britský filmár Mike Leigh (1943) vytrvalo portrétuje bežných ľudí, strednú vrstvu, jej obyčajnú každodennosť. Nebavia ho výstredné charaktery, nijaké senzácie. S obdivuhodnou ľahkosťou sa drží v príbehoch, ktoré rozpráva, celkom pri zemi a zároveň nimi povznáša. Chcel byť hercom, ale chvalabohu už na škole zistil, že je mu súdené písať a režírovať.

Oheň je môj kamarát

.časopis .rozhovor 21.05.2011

Jeho práce sú súčasťou katolíckej kaplnky, pomníka Chatama Sófera, ale napríklad aj svätojurskej vinárne. Je autorom kríža na mieste dodnes nepotrestanej vraždy Róberta Remiáša. Každé stretnutie s ním je neopakovateľným zážitkom. Rozpráva nahlas, veľa a košato, vždy s obrovským zanietením. Fero Guldan.

Filipova cesta

.eva Čobejová .časopis .týždeň doma 21.05.2011

Od života najprv dostal samé zlé karty. Je Cigán – slovo Róm neuznáva, vyrastal v detskom domove, a má za sebou osobitnú školu. To naozaj neboli dobre rozdané karty. Lenže Filip Karasz s nimi rozohral obdivuhodnú partiu.