Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .európa 07.03.2010

Mal som slovenskú hymnu vždy rád. Po tej našej českej uspávanke, veď viete: „Kde domov můj“, mi tá slovenská blesky metajúca polovica chýbala a chýba mi ešte aj teraz, po dvadsiatich rokoch od federácie.

Prečo Sliven?

.martin Leidenfrost .časopis .týždeň vo svete 07.03.2010

Pod železničným násypom bruselskej stanice Gare du Nord sa tiahne pustá ulica, Rue d´Aerschot. „Toto nie je žiadny pisoár,“ je ružovou farbou napísané na niekoľkých miestach. Takmer všetky domy majú výklady, v ktorých sedia prostitútky. Okolo nich sa tmolia svorky mladých mužov. Pred výkladmi vyvolávajú obscénne výzvy, svojimi pohľadmi aj gestami zosmiešňujú prostitútky a vyvršujú si na nich zlosť. Prostitútky sa usmievajú. Väčšinou sú mladé, mnohé sú až nápadne pekné. Sú to Európanky.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 07.03.2010

Halušky. Guľáš. Vyprážané morské prasiatko. Roastbeef. Karí. Pizza. Vepřo, knedlo, zelo. Národné jedlá. Nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, nemyslím, že ich má každá krajina. A niektoré ich majú zasa niekoľko. Tak napríklad, pizza alebo špagety?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 07.02.2010

Nááááááádych a výýýýýýdych. A náááádych a výýýdych. Jogín Deepak sa dvíha a krúti a motá, a dýcha tak hlasno že aj cez hučanie mora ho počuť až sem. Dávam si svoju obligátnu rannú palacinku s banánom a nutelou a k tomu čierny čaj. Na obzore v diaľke poskakujú delfíny. Deepak má teraz tvar akejsi striešky.

O lomke

.martin Leidenfrost .časopis .európa 07.02.2010

Prv než som išiel do Bruselu, založil som si ku všetkým 27 členským národom archív; dejiny, štatistiky, zvláštnosti. O Malťanoch som tam napríklad mal, že rekordných 54 percent z nich prečíta menej než jednu knihu ročne, že svojho rímskokatolíckeho Boha volajú po maltézsky „Alah“ a že maltskí muži sa na plážach svojho ostrova uchyľujú k masturbácii pred nemeckými turistkami.

Knihy tohto roka

.časopis .literatúra 20.12.2009

Rebríčky patria do ekonomiky alebo športu, teda tam, kde sa niečo dá jednoznačne spočítať alebo zmerať. Určite však nie do literatúry a umenia. Preto nevyhlasujeme „Knihu roka”, ani sa nepokúšame vytvoriť nejaký knižný rebríček.

2009

.štefan Hríb .časopis .editorial 20.12.2009

Keď sme tu mali 40 rokov problém s komunistami, zdalo sa to beznádejné. Ak tu celé tie roky prenasledovali ľudí pre pravdu, strieľali odchádzajúcich na hraniciach a zatvárali ešte aj krehké mníšky pre ich silnú vieru, prečo na nich nespadli celé nahnevané Tatry?

Boj o November

.jaroslav Daniška .jozef Majchrák .časopis .téma 22.11.2009

V roku 1989 padol komunizmus. V tých dňoch stáli proti sebe ľudia, ktorí bývalý režim podporovali a ľudia, ktorí proti nemu bojovali. Ako je to po 20 rokoch?

Odmietané bestsellery

.eva Čobejová .tomáš Gális .časopis .literatúra 01.08.2010

Je to dosť neuveriteľný vydavateľský príbeh. Roky tu kolovali dva rukopisy, do ktorých sa nikomu veľmi nechcelo. Vydavatelia sa báli neúspechu, nezáujmu o tento druh literatúry. Albert Marenčin to napokon riskol. Nielenže zožal potlesk od kritikov a na tých knižkách ani neprerobil.

Svet na ostrove

.časopis .kultúra 26.07.2010

Keď sa povie „filmový festival”, predstavíme si filmy a červený koberec. Na Ischia Global Film & Music Fest bolo jedno aj druhé, no hlavne tam bolo Taliansko – neformálna elegancia a pátos spojený s príjemným chaosom.