Smer zvolil Čižnára Parlament zvolil za generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. V tajnej voľbe, na ktorej sa zúčastnili len poslanci Smeru, získal 82 hlasov. Opozícia opustila pred hlasovaním rokovaciu sálu, keďže za legitímne zvoleného šéfa prokuratúry považuje Jozefa Čentéša. Zvolenie Čižnára sa nepozdáva ani európskym ľudovcom. „Správu, že Slovensko zvolilo za generálneho prokurátora bývalého spolužiaka premiéra Roberta Fica napriek tomu, že už má jedného legitímne zvoleného generálneho prokurátora, som prijal s veľkým údivom,“ napísal Joseph Daul, predseda ľudových strán v Európskom parlamente.

Koncom apríla som strávil vo Viedni dva dni na stretnutí, venovanom desiatemu výročiu tranzitu, sieti nezávislých organizácií, orientovaných na podporu súčasného umenia v krajinách strednej Európy.

Vojenskí tajní tunelovali Bývalý riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby (VSS) Juraj Šebo a šéf Vojenského obranného spravodajstva Ľubomír Skuhra počas prvej vlády Roberta Fica tunelovali majetok vojenských tajných služieb. Tvrdí to vyšetrovacia správa, ktorá vznikla v čase, keď bol ministrom obrany Ľubomír Galko (SaS).

Môžeme si o tom myslieť, čo chceme, ale Jaroslav Haščák a Marek Dospiva sú ľudia, ktorí európskemu priestoru rozumejú. Okrem iného preto, že tu videli svoje miliardy, na ktoré premenili dva milióny, ktoré do počiatku svojho podnikania dali pred polovicou deväťdesiatych rokov. Sú ľudia, ktorí to považujú za rozprávku, všetci navyše čítali spis Gorila... ale to nič nemení na tom, že Haščák a Dospiva sa v priestore, ktorý zase ja, naopak, považujem tak trochu za svoj, vyznajú veľmi dobre. Niekedy možno až príliš.

Je fešný ako manekýn z módneho časopisu. V štrnástich prvýkrát ušiel z domu. Nikdy neštudoval na filmovej škole. Začínal ako asistent v maďarskej televízii. Dnes je z neho jeden z najuznávanejších svetových režisérov. Volá sa Benedek Fliegauf.

Dve knihy poviedok Erica Powella práve vyšli v pražskom vydavateľstve Comics Centrum. Sú absurdné a bizarné, ale najmä vtipné a láskavé. Nie romány, poviedky sú esenciálne – ani slovo navyše, žiadna vata, len talent a remeselná zručnosť. Sú poviedky vystavané na rozvinutí prvotného nápadu, nového, originálneho, pôvodného, tým dokážeme veľa odpustiť, iba to nie, že nás na konci neprefackajú výraznou pointou. A potom sú poviedky, v ktorých nápad nehrá žiadnu rolu. Dôležitá je atmosféra, schopnosť nadchnúť čitateľa, vtiahnuť ho dnu, aby mohol na relatívne malej ploche čosi zakúsiť. Tým neodpúšťame. Alebo fungujú, alebo nie.

Rapper Branislav Kováč, alias Vec, nedávno získal dve ceny na Radio Radio_Head Awards. Albumom roka 2012 sa stalo jeho CD Stereo Farbo Slepo, ktoré si prvýkrát vydával sám. Vraj je zdravé pridať si k tvorbe aj troška administratívnej práce a biznisu.

Slovenské filmárky sú v poslednom čase na hviezdnom vzostupe. Zuzana Piussi, Zuzana Liová, Iveta Grófová, Mira Fornay. Je príjemné byť pri tom, hoci filmy, ktoré tieto dámy nakrúcajú, nevypovedajú o príjemných veciach. (To preto, lebo vypovedajú o našej súčasnosti. A tá veru príjemná nie je.)

Budúci týždeň bude skrátený a jeho druhú polovicu strávim zrejme na Liptove. Záhradným prácam sa asi nebude dať vyhnúť. Ale možno bude pršať, a tak by som mohol konečne dočítať Židovský policejní klub Michaela Chabona. Jeho Úžasná dobrodružství Kavaliera a Claye sa pre mňa stali knihou posledného roka či dvoch. Policajný klub ju v internom rebríčku nepreskočí, aj tak sa však už teraz teším na Chabonovu tretiu knihu, Záhady Pitsburgu, čakajúcu na stole.

Liberalizmus sa presadil na konci 18. storočia, pretože priniesol nové riešenie otázky vládnutia európskych politických útvarov a neskôr tiež umožnil vyhnúť sa dvom alternatívam, charakteristickým pre predchádzajúce storočie európskych dejín – republike oslabenej vzájomným súperením záujmových skupín na jednej strane a monarchii utláčanej panovníkom alebo jeho aparátom (alebo obidvoma zároveň) na strane druhej. Až po tom, ako boli objavené a v praxi overené zastupiteľské a liberálne procedúry, mohla demokracia prekonať niekoľko storočí trvajúcu nedôveru voči nej, vyjadrenú v námietke, že predstavuje zriadenie, oslabované medzi sebou súperiacimi skupinami, ktoré ju odsudzujú na rýchly rozpad.