Tomáš Bella mal na starosti Sme.sk, potom spoluzakladal firmu NextBig a dnes sa podieľa na projekte, ktorý prinesie významnú zmenu pre čitateľov internetových vydaní slovenských novín a časopisov.

Presne dva roky a jeden mesiac pátra Slovenka Katarína Azab v Káhire po synovi Adamovi, ktorého uniesol jej egyptský manžel Ahmed. Zatiaľ neúspešne. V jej prospech pritom rozhodli egyptské súdy, intervenuje za ňu EÚ aj naša diplomacia.

Ani jeden z týchto dvoch politikov nikdy nepatril medzi favoritov nášho časopisu. Ale titul najväčšej domácej osobnosti roka 2010 patrí práve tejto dvojici. Porazili Fica a obsadili dva z troch najvyšších postov ústavných činiteľov.

Deviateho novembra sa dekanom Lekárskej fakulty UK zrejme opäť stane profesor Peter Labaš. V senátnych voľbách fakulty nemá totiž žiadneho protikandidáta. Naša najstaršia Lekárska fakulta – a s ňou vôbec slovenská medicína – si tak koleduje o ďalšiu hanbu.

Summit Európskej rady, ktorý mal namiesto terajšieho provizória gréko- a eurovalu nájsť trvalý mechanizmus riešenia dlhových kríz, sa skončil klasicky: Odkladom na december. Nedohodu nad kľúčovou otázkou, teda či bude treba „otvoriť“ Lisabonskú zmluvu, a ak áno, akými technikami, a najmä, čo má „otvorenie“ presne obsahovať, zakryli lídri novým poverením komisie van Rompuya (Task force), aby návrh vypracovala.

V januári 1990 som dovŕšil sedemnásť a ako veľa mladých mužov v tomto veku, aj ja som sa snažil nájsť pre svoj život zmysel. A tak som čítal, čítal a čítal. Bolo to v šťastnej dobe, keď u nás hromadne vychádzali preklady všetkého zaujímavého, čo komunizmus desaťročia zakazoval. A tak som mal veľa možností hľadať. Až som našiel východoázijské bojové umenia.

Adelu máme na Slovensku všetci radi. Je naša, dôverne o nej hovoríme krstným menom. Považujeme ju za také naše národné bohatstvo, s ktorým sa môžeme popýšiť aj pred susedmi.

Kde bolo, tam bolo, za horou s nápisom Hollywood žil jeden herec, ktorý mal všetko, o čom ľudia obyčajne len snívajú.

Rozhodnutie nášho parlamentu, že Slovensko sa nepripojí k pôžičke Grécku, je prelomové – a zaslúži si potlesk. Urobili sme nielen rozumnú voľbu, ale najmä solidárnu službu celej Európe.

My sme tu doma. Hrajme fér a s úsmevom za Slovensko. Dve kampane na to isté. Dva pohľady, ktoré vystihujú našu krajinu úplne parádne. Radi sa označujeme za národ holubičí. Radi sa pýšime svojou pohostinnosťou. Radi vravíme o mierumilovnosti. Zároveň zbožňujeme silu. Svätopluk tasí meč. Rež a rúbaj do krve. Plagáty s usmiatou infantilnou nezábudkou, nabádajúce na fér hru a k tomu, „aby sa hokejoví fanúšikovia na Slovensku cítili príjemne a v budúcnosti sa k nám vrátili spolu so svojimi rodinami a priateľmi“, je skutočne podarená...