Taký je film Cigarety a pesničky dokumentaristu Mareka Šulíka, ktorý vznikol na pôde projektu AfterPhurikane giľa etnomuzikologičky Jany Belišovej. Nielen oni dvaja doň svoje duše vložili, ďalší si tam idú dušu vyspievať či inak vymuzicírovať, niekedy tam duša pomedzi slová uniká z úst v podobe nikotínového obláčika. A divák sedí a nasáva – zrakom, sluchom, dušou.

Za normálnych okolností to mohla byť hlavná téma kampane. Ale keďže tu stále ide najmä o Fica, téma dekriminalizácie marihuany nerezonovala tak, ako mohla. Nakoniec sa nedostala ani do programových téz budúcej vlády.

Keď sa v areáli pri Buloňskom lesíku ozve „égalité“, neznamená to smer Bastila, ale rozhodcovo oznámenie skóre – zhoda. „Obscurité“ v našom prenesenom ponímaní zažijete ráno cestou z podzemia pri slalome pomedzi priekupníkov so vstupenkami, večer pre tú tmu prerušujú nedohrané zápasy. Stáva sa to najmä po „pluie“, teda keď predtým pľuje dážď.

V biblickej prorockej knihe Izaiáš je napísané: "Spravil som to silou svojej ruky a svojou múdrosťou, lebo som rozumný. Odstránil som hranice národov a ich zásoby som vyplienil, ako mocnár zvrhol som tých, čo sedia na tróne."

Internet výrazne ovládla téma spoplatnenia obsahu elektronických verzií novín a časopisov.

"Na pódiu sa nechcem cítiť komfortne. Hrám stále na tých istých gitarách, s ktorými som kedysi začínal. Nič nemám na pódiu zariadené tak, aby som to mal na dosah ruky. Každým koncertom sa stále snažím prekonávať samého seba.

Trikrát o dejinách, ktoré sa nám odmietajú vzdialiť. O mŕtvych spred dvoch tisícročí, s ktorými stále súcitíme, ale aj o tých spred niekoľkých desiatok rokov, o ktorých sa stále nevieme dohodnúť.

Plastici. Človek ich môže velebiť za všetko možné - no to najpodstatnejšie sa skrýva v ich hudbe. A tá je aj hlavným dôvodom, prečo kapela vydržala do dnešných dní. Ak si vypočujete ich najnovší album Maska za maskou, zistíte, že ten oheň tam stále je. No je to iný oheň ako ten, ktorý kapela rozpálila, keď s nimi hrával ešte Milan Mejla Hlavsa, ktorý zomrel v roku 2001. Nehorí ako v minulosti, ale na druhej strane príjemne ohrieva.

Široko rozvetvené a zaľudnené príbehy, krkolomné zápletky a nečakané zvraty, farbistá imaginácia a iskrivý humor, nespútaná hravosť a originalita až na hranicu schopností čitateľa všetko to stráviť, tak nejako by sa dala charakterizovať tvorba zostarnutého hipíka Toma Robbinsa netajaceho sa náklonnosťou k psychotrópnym látkam.

Rok 2010 bude v znamení parlamentných volieb. Tie by mali dať krajine vládu zrejme pre najzložitejšiu periódu od vzniku štátu. Nádej, že sa to v júni podarí, je však mizivá.