Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Plný ozajstných duší

.zuzana Mojžišová .časopis .film

Taký je film Cigarety a pesničky dokumentaristu Mareka Šulíka, ktorý vznikol na pôde projektu AfterPhurikane giľa etnomuzikologičky Jany Belišovej. Nielen oni dvaja doň svoje duše vložili, ďalší si tam idú dušu vyspievať či inak vymuzicírovať, niekedy tam duša pomedzi slová uniká z úst v podobe nikotínového obláčika. A divák sedí a nasáva – zrakom, sluchom, dušou.

Slovné spojenie phurikane giľa znamená po rómsky starodávne piesne. Tak sa volal prvý veľký projekt (a splnený sen) Jany Belišovej, triptych pozostávajúci z cédečka s piesňami nahrávanými v rómskych osadách zväčša priamo v domácnostiach, zo spevníka a knižky denníkových zápiskov z výskumných ciest, počas ktorých sa piesne nahrávali. AfterPhurikane giľa sú piesne vznikajúce po tých pôvodných nielen v zmysle časovom, ale aj v zmysle tvorivom, prvé sa stali hudobným východiskom tých druhých. A na scénu k rómskym interpretom pribudli profesionáli. Šulíkov film,  píše sa v booklete, „zaznamenáva týždenné stretnutie spevákov a hudobníkov vo Veľkom Slavkove, ktorí v auguste 2009 v miestnom evanjelickom kostole nahrávali piesne pre CD AfterPhurikane giľa“. Keď ho Marek Šulík strihal, ako (mi) povedal, často sa usmieval, mať čosi dočinenia s takým materiálom mu aj po hodinách a hodinách práce spôsobovalo neutíchajúcu radosť. Preniesol ju aj do filmu, cítime ju a uistíme sa, že svet je napriek všetkému a práve preto všetko skvelým priestorom pre ľudský život. Že niekedy netreba žiadať veľa, „celkom stačí“ pozitívna uvzatosť, zachovať si pokoru a zároveň schopnosť prekračovať hranice – a dovtedy nevidený Sezam sa otvorí a vydá nebývalé poklady. (Jim Jarmusch na to tiež potreboval iba „neveľa“: kávu, cigarety a spriaznencov.)
V prvom pláne Šulíkov film Cigarety a pesničky, rámcovaný príchodom jednotlivých muzikantov „na pľac“ a ich návratom domov, sleduje aktérov pri tvorbe a nahrávaní piesní, spletajúcich niekoľko hudobných vesmírov. Mohli ostať uzavreté do seba, neschopné spojiť sa. Lenže ústredná premisa Belišovej projektu spočívala práve v otvorenosti, vzájomnej obojstrannej ovplyvniteľnosti, oplodnení jednej muziky inou. Vznikol skvelý hudobný unikát.
Šulíkov film, zastrešený úsmevom a ľahkosťou,  má aj „bočné“ motívy. Stretnutie s paňou z miestneho úradu či so zamestnancami penziónu, napríklad, naznačuje, že spojiť na niekoľko dní zopár duševne spriaznených ľudí v akte umeleckého tvorenia je možné (hoci nie úplne zbavené nevyhnutnosti obrusovať na seba narážajúce hrany), svet  – a s ním aj ľudia –  sa však naďalej tvrdošijne držia pohodlného delenia na nás a tých druhých, na Rómov a Nerómov, Afričanov a ostatných... Tolerancia má nesmierne pomalú chôdzu, čo prejde slimák za mesiac, tolerancii trvá celé dekády. Keď jej vopred niekto aspoň trochu vyšliape chodníček, ľahšie sa jej kráča. Ľudia z filmu Mareka Šulíka sú takými prvolezcami, tolerancia môže nastúpiť na cestu a my ju môžeme trochu potlačiť zozadu, aby jej to šlo rýchlejšie. Hádam niekedy dôjde do cieľa.
Cigarety a pesničky sú o cigaretách, pesničkách, ústretovosti, kreativite, ale aj o rodine, láske, o príjemnom prekvapení z vopred netušených objavov. A najmä o ľuďoch, ktorí, či už ich minulosť bola utrápená, alebo pokojnejšia, núdzna alebo prijateľnejšia, na režisérovu otázku: Čo by ste zmenili na svojom živote, keby ste mohli?,  – takmer bez zaváhania a celkom presvedčivo odpovedia: Nič.
Cigarety a pesničky. Slovensko, OZ Žudro 2010. Koncept a réžia: Marek Šulík. Kamera: Marek Šulík, Jana Kovalčíková. Strih: Marek Šulík. Hrajú: Marcela a Jozef Dreveňákovci, Irena Pokutová, Béla Pokuta, Martinka a Ferko Ďuďovci, Jozef Lupták, Boris Lenko, Jana Belišová, Thierry Ebam, Juraj Dobrakov a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite