Plusom je, že hoci z dekriminalizácie marihuany možno nakoniec nič nebude, SaS aspoň trochu rozprúdila debatu. Možno nie veľkú, ale určite väčšiu ako Sociálnodemokratická alternatíva pred ôsmimi rokmi.
Predstava SaS mala tri základné body: 1. dekriminalizácia marihuany, aby mladým ľudom, prichyteným s jednou marihuanovou cigaretou tá skutočnosť nepokazila život; 2. prevencia, keďže marihuana je návyková látka a 3. pomoc onkologickým, ťažko chorým pacientom, ktorých by marihuana mohla zbaviť bolestí. (Viac v rozhovore so Stanislavom Fořtom.)
Ako v jednom zo svojich blogov na sme.sk napísal kandidát a dnes novozvolený poslanec NR SR Stanislav Fořt, "pre pohodlnosť politikov neriešený problém už prerástol spoločnosti cez hlavu."
.hrozivé číslo?
Podľa Fořta má v súčasnosti osobnú skúsenosť s marihuanou približne 60 percent mladých ľudí. Viac ako polovica mladých teda niekedy marihuanu vyskúšala. To číslo môže vyzerať hrozivo.
Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí, tie čísla potvrdzuje: "Niekedy za život sa s marihuanou stretlo skoro 50 percent populácie, s alkoholom má skúsenosť 90 percent. A to číslo môže ešte narastať, keď bude ubúdať príslušníkov staršej generácie."
Zlom nastal, samozrejme, po roku 1989. Podľa Okruhlicu Slovensko dovtedy opájal najmä alkohol. V rôznych vlnách sa však objavovali aj iné návykové látky. "Napríklad alnagon," hovorí Okruhlica, "liek sa dal kúpiť v lekárňach, často ho užívali ženy, v mestách i na vidieku, na bolesti hlavy, čo sú typické abstinenčné príznaky. S alnagonom mali dobrú náladu a boli schopní robiť. Bolo to niečo ako žuvanie koky pri ťažkej práci v Andách."
Medzi študentmi či kamionistami boli obľúbené takzvané stimulanciá ako fermetrazín, dexfermetrazín, ktoré boli svojho času tiež dostať v lekárňach. "Populárny" bol aj toluén, ktorý sa stal drogou tých najchudobnejších, nekôr pervitín, ktorý mali v obľube umelci. "Drogy, odborne kontrolované látky, sa potom rozdelili podľa subkultúr," spomína Okruhlica.
Po roku 1989 sa zvýšila dostupnosť aj škála drog. Preto aj to veľké číslo skúsenosti s marihuanou. "V poslednom období sme zaznamenali rastúci trend, ale v podstate ide o "vyrovnávanie sa s Európou"," hovorí lekár.
Oných vyše 50 percent však Okruhlica nepovažuje z hľadiska svojej profesie za veľmi relevantných: "Keď niekto niečo raz skúsil, pre nás to v podstate nie je problém. Dôležitejší je skôr počet užívateľov za posledný rok alebo za posledný mesiac, také čísla majú vyššiu výpovednú hodnotu a sú oveľa nižšie - okolo 10 percent."
.lekári a policajti
Pre lekárov, zaoberajúcich sa liečbou závislostí, teda nie sú zaujímaví všetci, ktorí si niekedy k niečomu pričuchli. "Keď zoberiem do úvahy striktne medicínske hľadisko, pre nás nie je problém užívateľ canabisu, ktorý nemá žiadne zdravotné problémy. Vystavuje sa však istým rizikám," hovorí Okruhlica. Tých, ktorí sa stanú závislými, je len malé percento (okolo 5 percent), ale lekári pozorujú mierny nárast ich počtu.
Naopak, pre políciu a súdy sú zaujímaví aj tí, pre ktorých je jedna marihuanová cigareta len experimentom, ktorý po prvom pokuse skončí.
"Najprv by sme mali robiť diagnostiku a zisťovať, čo sa stalo," hovorí Okruhlica. "Preto nie som za to, aby sa s ľudmi, ktorí sú prichytení s jedným jointom, zaobchádzalo tak prísne ako sa niekedy zaobchádza. Dôvod je ten, že u mnohých takýchto mladých ľudí ani nejde o nejaké experimentovanie, a už vôbec nie o dílovanie, ale sú to takí ľudia, ktorí sa k tomu dostali od kamarátov."
Dôvodov môže byť viac. Buď si marihuanu vezmú preto, aby sa vyrovnali kamarátom, alebo preto, že majú nejaké problémy, napríklad také, ktoré súvisia s nejakým ťažším duševným ochorením, ktoré sa prejaví práve vo veku 16 - 17 rokov, ale oveľa častejšie sú to problémy v rodine či v škole (známky, šikanovanie, chudoba - to všetko berú ľudia v puberte veľmi citlivo). Vzorec je jasný - mladý človek si dá joint, upokojí sa a problém sa zdá vyriešený.
Podľa Okruhlicu sa dnes postupuje zbytočne prísne v situáciách, kde treba pomôcť skôr psychologicky, psychiatricky či medicínsky. "Ak sa dnes človek, ktorému našli marihuanu, dostane na nejaké psychologické vyšetrenie, už je to často v rámci trestného stíhania," hovorí lekár.
Naša legislatíva patrí v Európe skôr k tým tvrdším. Orgány činné v trestnom konaní a sudcovia síce majú možnosť postupovať veľkorysejšie, ale postup je na ich ľubovôli. Keď človeka odsúdia, záznam v registri trestov mu sociálne i psychologicky pohorší.
.alkohol by neprešiel
Ľubomír Okruhlica je síce za miernejší postup, ale zdôrazňuje najmä zdravotné hľadisko: "Je to, samozrejme, politická vec. V jej rámci treba zohľadniť rôzne záujmy - od ekonomických cez bezpečnostné po zdravotné. Celá legislatíva, ktorá sa týka kontrolovaných látok, teda drog, je založená na zdravotnom dôvode."
Hlavným argumentom od začiatku minulého storočia, keď sa zišla takzvaná šanghajská konferencia, je: "Ak nejaká látka môže spôsobovať závažné zdravotné problémy, je odôvodnené, aby bola jej dostupnosť minimalizovaná." Do tejto definície sa okrem jedov zmestí aj skupina látok, ktoré môžu vyvolať závislosť, teda napríklad aj alkohol a tabak.
Okruhlica hovorí, že čím je vyššia dostupnosť takejto látky, tým je viac užívateľov a tým viac ľudí preto môže mať zdravotné problémy: "Z pohľadu lekára by som nemohol odporučiť ani alkohol, keby nebol povolený, aby sa dnes legalizoval. Alkohol by dnes podľa dnešných konvencií, neprešiel, nemohol by sa začať legálne predávať. Keby sa ďalšie látky, ktoré sú dnes pod kontrolou, prestali kontrolovať, tak by narástlo ich užívanie a problémov by pribudlo." Alkohol, či jeho výrobcovia a spotrebitelia, má oproti marihuane to šťastie, že je zlegalizovaný.
Lekár spomína na obdobie prohibície v Sovietskom zväze: "Ak by sme napríklad, naopak, chceli dostať alkohol na úroveň marihuany, prinieslo by to problémy výrobcom, závislým, ministerstvu financií a zrejme by z toho profitoval organizovaný zločin. Tak to bolo aj za Gorbačova. Sú to samozrejme, aspekty, ktoré sa museli zvažovať a prečo onen suchý zákon zrušili. Ale prohibícia mala úspech: mala veľmi pozitívny vplyv na celkový zdravotný stav obyvateľstva a predĺžil sa napríklad priemerný vek mužov."
.negatíva
Ale späť k marihuane. Marihuanou sa, na rozdiel od tvrdých drog, ako heroín či pervitín, nedá predávkovať, a keďže sa nepoužíva vnútrožilovo, užívateľovi nehrozia infekcie. Návykový potenciál je tiež nižší, ale droga má aj svoje negatívne účinky. Najviac sa hovorí o schizofrénii. Marihuana, teda látky, ktoré obsahuje, ju nevyvolávajú, ale môže byť spúšťačom, podobne ako alkohol, tejto choroby u človeka, ktorý na ňu má má predispozície.
Druhým typom negatívnych dôsledkov sú takzvané horor tripy. Okruhlica ich vysvetľuje ako "veľmi nepríjemné zážitky, úzkostné až hororové stavy, ktoré sú však situačné a po nejakom čase prejdú." S fajčením marihuany je, samozrejme, spojené aj vyššie riziko rakoviny pľúc a ochorení dýchacích ciest, najmä v prípade, ak sa droga kombinuje s tabakom.
Zaujímavé je, že z tých piatich percent ľudí, ktorí sa stanú závislými, väčšina o tom ani nevie, nelieči sa a dokonca tým prejde, tvrdí Okruhlica. "Veľa ľudí cez to prejde vo veku šestnásť až dvadsať rokov, ale potom mnohí prechádzajú na alkohol." Podľa lekára je teória prechodu k tvrdým drogám skôr mýtom: "Nie je vedecky preukázané, že by užívatelia marihuany prešli na heroín alebo iné tvrdé drogy. Môže sa to stať, ale je to skôr náhoda. Existuje skôr súvislosť medzi bývalým intenzívnym fajčením trávy a excesívnym pitím alkoholu. Teória vstupnej brány je dnes nielenže nepotvrdená, ale dokonca vyvrátená."
Ako pôsobí typický závislý? Ľudia závislí od marihuany sa v prvom rade výrazne menia. "Užívatelia canabisu sú veľmi uniformní," hovorí Okruhlica. "Sú najmä pasívni, stratia prirodzené ašpirácie, ako založiť si rodinu, mať iné záľuby ako marihuanu. Okolo nej sa začína točiť všetko - aj jedlo. Závislý nadobudne flegmatický, ľahostajný pocit, napríklad v škole. Nevypadne preto, že by bol hlúpy, ale preto, že nemá záujem. To sa týka aj práce. Ľahostajnosť, apatia, mierumilovnosť. Niekedy, pri ťažkej závislosti, klesá aj záujem o sex."
Títo ľudia sú často ľahostajní k povinnostiam, nehovorí im nič dochvíľnosť, zodpovednosť ani dodržiavanie dohôd. Pamäť je horšia, závislý si nezapamätá, o čom sa pred pár minútami rozprávalo, ale po pár týždňoch sa to obnoví. Podľa Okruhlicu to je často aj dôvod, prečo mnohí nedokončia školu: "Človek by ju aj chcel dokončiť, urobiť maturitu, ale nie je schopný. Aj keď sa chce donútiť z nejakých externých dôvodov, ako rodina, tak si to aj tak nezapamätá." Zaujímavé ale je, že u takých ľudí neprichádza k nejakému trvalému poškodeniu. Pokiaľ nevznikne schizofrénia, čo je ale iná diagnóza, ten "závislý je schopný vrátiť sa do svojej pôvodnej osobnosti".
.liečba?
Z úplne iného uhla pohľadu sa však na marihuanu môžu pozerať ľudia, ktorým by marihuana mohla pomôcť pri liečbe. Rastlina sa (nelegálne) využíva pri nevoľnosti spojenej s chemoterapiou, pri bolestivých stavoch, pri liečbe zeleného zákalu a najmä u pacientov, ktorí trpia kŕčami v dôsledku rôznych chorôb, napríklad roztrúsenej sklerózy. Na parlamentnom seminári, ktorý sa v apríli konal v Prahe, sa ako plusy uvádzalo aj to, že pri marihuane je extrémne široké rozpätie medzi účinnou a toxickou dávkou.
Medzinárodné protidrogové dohody pripúšťajú využitie konopných látok na terapeutické účely, od zmluvných štátov, ale vyžadujú, aby systém podrobili silnej kontrole. V Českej republike napríklad uvažujú nad vznikom štátnej inštitúcie, ktorá bude skupovať vypestované konope a bude ho aj ďalej distribuovať.
Ľubomír Okruhlica však taký nadšený nie je: "Európska medicínska agentúra schvaľuje, že sa tá-ktorá látka môže v EÚ používať na lekárske účely. Ak nie je schválená, je škodlivá alebo sa zatiaľ o jej využití nevie všetko. Na druhej strane, napríklad v Kanade sa tieto látky používajú. Existujú tam štúdie, ktoré hovoria, že marihuana pomáha pri vedľajších účinkoch chemoterapie. Život to síce nepredlžuje, ale skvalitňuje, respektíve uľahčuje ho. Ale malo by byť preukázané, že nielenže neškodí a pomáha, ale tiež, že neexistuje iná náhrada, ktorá nie je kontrolovaná, je liečivom a nie je s ňou spojené riziko, že by mohla vyvolať závislosť."
Ak by agentúra predsa len marihuanu zaradila na zonam liečiv, Okruhlica hovorí, že jej kontrola by nebola až taká ťažká: "Riešilo by sa to ako v prípade morfínu. Sú pestovatelia, ktorí majú licencie, a látka by sa nemohla dostať mimo medicínskeho okruhu."
Predstava SaS mala tri základné body: 1. dekriminalizácia marihuany, aby mladým ľudom, prichyteným s jednou marihuanovou cigaretou tá skutočnosť nepokazila život; 2. prevencia, keďže marihuana je návyková látka a 3. pomoc onkologickým, ťažko chorým pacientom, ktorých by marihuana mohla zbaviť bolestí. (Viac v rozhovore so Stanislavom Fořtom.)
Ako v jednom zo svojich blogov na sme.sk napísal kandidát a dnes novozvolený poslanec NR SR Stanislav Fořt, "pre pohodlnosť politikov neriešený problém už prerástol spoločnosti cez hlavu."
.hrozivé číslo?
Podľa Fořta má v súčasnosti osobnú skúsenosť s marihuanou približne 60 percent mladých ľudí. Viac ako polovica mladých teda niekedy marihuanu vyskúšala. To číslo môže vyzerať hrozivo.
Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí, tie čísla potvrdzuje: "Niekedy za život sa s marihuanou stretlo skoro 50 percent populácie, s alkoholom má skúsenosť 90 percent. A to číslo môže ešte narastať, keď bude ubúdať príslušníkov staršej generácie."
Zlom nastal, samozrejme, po roku 1989. Podľa Okruhlicu Slovensko dovtedy opájal najmä alkohol. V rôznych vlnách sa však objavovali aj iné návykové látky. "Napríklad alnagon," hovorí Okruhlica, "liek sa dal kúpiť v lekárňach, často ho užívali ženy, v mestách i na vidieku, na bolesti hlavy, čo sú typické abstinenčné príznaky. S alnagonom mali dobrú náladu a boli schopní robiť. Bolo to niečo ako žuvanie koky pri ťažkej práci v Andách."
Medzi študentmi či kamionistami boli obľúbené takzvané stimulanciá ako fermetrazín, dexfermetrazín, ktoré boli svojho času tiež dostať v lekárňach. "Populárny" bol aj toluén, ktorý sa stal drogou tých najchudobnejších, nekôr pervitín, ktorý mali v obľube umelci. "Drogy, odborne kontrolované látky, sa potom rozdelili podľa subkultúr," spomína Okruhlica.
Po roku 1989 sa zvýšila dostupnosť aj škála drog. Preto aj to veľké číslo skúsenosti s marihuanou. "V poslednom období sme zaznamenali rastúci trend, ale v podstate ide o "vyrovnávanie sa s Európou"," hovorí lekár.
Oných vyše 50 percent však Okruhlica nepovažuje z hľadiska svojej profesie za veľmi relevantných: "Keď niekto niečo raz skúsil, pre nás to v podstate nie je problém. Dôležitejší je skôr počet užívateľov za posledný rok alebo za posledný mesiac, také čísla majú vyššiu výpovednú hodnotu a sú oveľa nižšie - okolo 10 percent."
.lekári a policajti
Pre lekárov, zaoberajúcich sa liečbou závislostí, teda nie sú zaujímaví všetci, ktorí si niekedy k niečomu pričuchli. "Keď zoberiem do úvahy striktne medicínske hľadisko, pre nás nie je problém užívateľ canabisu, ktorý nemá žiadne zdravotné problémy. Vystavuje sa však istým rizikám," hovorí Okruhlica. Tých, ktorí sa stanú závislými, je len malé percento (okolo 5 percent), ale lekári pozorujú mierny nárast ich počtu.
Naopak, pre políciu a súdy sú zaujímaví aj tí, pre ktorých je jedna marihuanová cigareta len experimentom, ktorý po prvom pokuse skončí.
"Najprv by sme mali robiť diagnostiku a zisťovať, čo sa stalo," hovorí Okruhlica. "Preto nie som za to, aby sa s ľudmi, ktorí sú prichytení s jedným jointom, zaobchádzalo tak prísne ako sa niekedy zaobchádza. Dôvod je ten, že u mnohých takýchto mladých ľudí ani nejde o nejaké experimentovanie, a už vôbec nie o dílovanie, ale sú to takí ľudia, ktorí sa k tomu dostali od kamarátov."
Dôvodov môže byť viac. Buď si marihuanu vezmú preto, aby sa vyrovnali kamarátom, alebo preto, že majú nejaké problémy, napríklad také, ktoré súvisia s nejakým ťažším duševným ochorením, ktoré sa prejaví práve vo veku 16 - 17 rokov, ale oveľa častejšie sú to problémy v rodine či v škole (známky, šikanovanie, chudoba - to všetko berú ľudia v puberte veľmi citlivo). Vzorec je jasný - mladý človek si dá joint, upokojí sa a problém sa zdá vyriešený.
Podľa Okruhlicu sa dnes postupuje zbytočne prísne v situáciách, kde treba pomôcť skôr psychologicky, psychiatricky či medicínsky. "Ak sa dnes človek, ktorému našli marihuanu, dostane na nejaké psychologické vyšetrenie, už je to často v rámci trestného stíhania," hovorí lekár.
Naša legislatíva patrí v Európe skôr k tým tvrdším. Orgány činné v trestnom konaní a sudcovia síce majú možnosť postupovať veľkorysejšie, ale postup je na ich ľubovôli. Keď človeka odsúdia, záznam v registri trestov mu sociálne i psychologicky pohorší.
.alkohol by neprešiel
Ľubomír Okruhlica je síce za miernejší postup, ale zdôrazňuje najmä zdravotné hľadisko: "Je to, samozrejme, politická vec. V jej rámci treba zohľadniť rôzne záujmy - od ekonomických cez bezpečnostné po zdravotné. Celá legislatíva, ktorá sa týka kontrolovaných látok, teda drog, je založená na zdravotnom dôvode."
Hlavným argumentom od začiatku minulého storočia, keď sa zišla takzvaná šanghajská konferencia, je: "Ak nejaká látka môže spôsobovať závažné zdravotné problémy, je odôvodnené, aby bola jej dostupnosť minimalizovaná." Do tejto definície sa okrem jedov zmestí aj skupina látok, ktoré môžu vyvolať závislosť, teda napríklad aj alkohol a tabak.
Okruhlica hovorí, že čím je vyššia dostupnosť takejto látky, tým je viac užívateľov a tým viac ľudí preto môže mať zdravotné problémy: "Z pohľadu lekára by som nemohol odporučiť ani alkohol, keby nebol povolený, aby sa dnes legalizoval. Alkohol by dnes podľa dnešných konvencií, neprešiel, nemohol by sa začať legálne predávať. Keby sa ďalšie látky, ktoré sú dnes pod kontrolou, prestali kontrolovať, tak by narástlo ich užívanie a problémov by pribudlo." Alkohol, či jeho výrobcovia a spotrebitelia, má oproti marihuane to šťastie, že je zlegalizovaný.
Lekár spomína na obdobie prohibície v Sovietskom zväze: "Ak by sme napríklad, naopak, chceli dostať alkohol na úroveň marihuany, prinieslo by to problémy výrobcom, závislým, ministerstvu financií a zrejme by z toho profitoval organizovaný zločin. Tak to bolo aj za Gorbačova. Sú to samozrejme, aspekty, ktoré sa museli zvažovať a prečo onen suchý zákon zrušili. Ale prohibícia mala úspech: mala veľmi pozitívny vplyv na celkový zdravotný stav obyvateľstva a predĺžil sa napríklad priemerný vek mužov."
.negatíva
Ale späť k marihuane. Marihuanou sa, na rozdiel od tvrdých drog, ako heroín či pervitín, nedá predávkovať, a keďže sa nepoužíva vnútrožilovo, užívateľovi nehrozia infekcie. Návykový potenciál je tiež nižší, ale droga má aj svoje negatívne účinky. Najviac sa hovorí o schizofrénii. Marihuana, teda látky, ktoré obsahuje, ju nevyvolávajú, ale môže byť spúšťačom, podobne ako alkohol, tejto choroby u človeka, ktorý na ňu má má predispozície.
Druhým typom negatívnych dôsledkov sú takzvané horor tripy. Okruhlica ich vysvetľuje ako "veľmi nepríjemné zážitky, úzkostné až hororové stavy, ktoré sú však situačné a po nejakom čase prejdú." S fajčením marihuany je, samozrejme, spojené aj vyššie riziko rakoviny pľúc a ochorení dýchacích ciest, najmä v prípade, ak sa droga kombinuje s tabakom.
Zaujímavé je, že z tých piatich percent ľudí, ktorí sa stanú závislými, väčšina o tom ani nevie, nelieči sa a dokonca tým prejde, tvrdí Okruhlica. "Veľa ľudí cez to prejde vo veku šestnásť až dvadsať rokov, ale potom mnohí prechádzajú na alkohol." Podľa lekára je teória prechodu k tvrdým drogám skôr mýtom: "Nie je vedecky preukázané, že by užívatelia marihuany prešli na heroín alebo iné tvrdé drogy. Môže sa to stať, ale je to skôr náhoda. Existuje skôr súvislosť medzi bývalým intenzívnym fajčením trávy a excesívnym pitím alkoholu. Teória vstupnej brány je dnes nielenže nepotvrdená, ale dokonca vyvrátená."
Ako pôsobí typický závislý? Ľudia závislí od marihuany sa v prvom rade výrazne menia. "Užívatelia canabisu sú veľmi uniformní," hovorí Okruhlica. "Sú najmä pasívni, stratia prirodzené ašpirácie, ako založiť si rodinu, mať iné záľuby ako marihuanu. Okolo nej sa začína točiť všetko - aj jedlo. Závislý nadobudne flegmatický, ľahostajný pocit, napríklad v škole. Nevypadne preto, že by bol hlúpy, ale preto, že nemá záujem. To sa týka aj práce. Ľahostajnosť, apatia, mierumilovnosť. Niekedy, pri ťažkej závislosti, klesá aj záujem o sex."
Títo ľudia sú často ľahostajní k povinnostiam, nehovorí im nič dochvíľnosť, zodpovednosť ani dodržiavanie dohôd. Pamäť je horšia, závislý si nezapamätá, o čom sa pred pár minútami rozprávalo, ale po pár týždňoch sa to obnoví. Podľa Okruhlicu to je často aj dôvod, prečo mnohí nedokončia školu: "Človek by ju aj chcel dokončiť, urobiť maturitu, ale nie je schopný. Aj keď sa chce donútiť z nejakých externých dôvodov, ako rodina, tak si to aj tak nezapamätá." Zaujímavé ale je, že u takých ľudí neprichádza k nejakému trvalému poškodeniu. Pokiaľ nevznikne schizofrénia, čo je ale iná diagnóza, ten "závislý je schopný vrátiť sa do svojej pôvodnej osobnosti".
.liečba?
Z úplne iného uhla pohľadu sa však na marihuanu môžu pozerať ľudia, ktorým by marihuana mohla pomôcť pri liečbe. Rastlina sa (nelegálne) využíva pri nevoľnosti spojenej s chemoterapiou, pri bolestivých stavoch, pri liečbe zeleného zákalu a najmä u pacientov, ktorí trpia kŕčami v dôsledku rôznych chorôb, napríklad roztrúsenej sklerózy. Na parlamentnom seminári, ktorý sa v apríli konal v Prahe, sa ako plusy uvádzalo aj to, že pri marihuane je extrémne široké rozpätie medzi účinnou a toxickou dávkou.
Medzinárodné protidrogové dohody pripúšťajú využitie konopných látok na terapeutické účely, od zmluvných štátov, ale vyžadujú, aby systém podrobili silnej kontrole. V Českej republike napríklad uvažujú nad vznikom štátnej inštitúcie, ktorá bude skupovať vypestované konope a bude ho aj ďalej distribuovať.
Ľubomír Okruhlica však taký nadšený nie je: "Európska medicínska agentúra schvaľuje, že sa tá-ktorá látka môže v EÚ používať na lekárske účely. Ak nie je schválená, je škodlivá alebo sa zatiaľ o jej využití nevie všetko. Na druhej strane, napríklad v Kanade sa tieto látky používajú. Existujú tam štúdie, ktoré hovoria, že marihuana pomáha pri vedľajších účinkoch chemoterapie. Život to síce nepredlžuje, ale skvalitňuje, respektíve uľahčuje ho. Ale malo by byť preukázané, že nielenže neškodí a pomáha, ale tiež, že neexistuje iná náhrada, ktorá nie je kontrolovaná, je liečivom a nie je s ňou spojené riziko, že by mohla vyvolať závislosť."
Ak by agentúra predsa len marihuanu zaradila na zonam liečiv, Okruhlica hovorí, že jej kontrola by nebola až taká ťažká: "Riešilo by sa to ako v prípade morfínu. Sú pestovatelia, ktorí majú licencie, a látka by sa nemohla dostať mimo medicínskeho okruhu."
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.