Čitateľ odpustí, ak na otázku odpoviem opisne. Priame áno či nie by bolo predčasné; Progresívne Slovensko má onedlho snem a otázka, s kým do koalície, pripadne budúcemu vedeniu.

Najsilnejšou zbraňou Ruska nie je jeho armáda, flotila a už vôbec nie odôvodnenie agresie proti Ukrajine. Jedinou nebezpečnou zbraňou Putinovho Ruska sú jadrové zbrane. Ale ani tých sa, paradoxne, netreba báť.

Keď vidíme, čoho sú schopní ruskí vojaci na Ukrajine, nutne sa vynára otázka, kde sa to v tých ľuďoch berie? Pohľad do minulosti nám však ukazuje, že hromadné vraždenie, genocídy a vojnové zločiny sú oveľa častejšie, než sme si ochotní priznať.

Prezident Vladimir Putin sa vyjadril, že test poskytne podnet na zamyslenie pre tých, ktorí sa snažia ohroziť Rusko.

Sú späť. Dumbledore, Grindelwald, Mlok Scamander aj jeho brat Theseus a, samozrejme, Jakob Kowalski, najsympatickejšia postava, ktoráá opäť dostala minimum priestoru. Akurát ľudia sa príliš nechytajú, netušia, o kom je reč.

Uplynulý týždeň sa niesol predovšetkým v duchu vytvárania nových strán a preskupovania niektorých starých strán do novej strany. Neostáva mi preto nič iné, než k tomu napísať komentár.

Veľké dejiny treba prežiť. Malé dejiny – osobné príbehy v tých veľkých dejinách – treba prežuť, zvládnuť, stráviť a prevziať za ne zodpovednosť. Nemusia to robiť analytici. O dosť lepšie je, keď to robí umenie a umelci.

Alternatívou stredopravého riešenia nemôže byť iba spájanie tých, ktorí pri vládnutí sklamali. Tu nehovorím o jednotlivcoch, ale o vládnej koalícii ako takej.

V priebehu jedného dňa sa stala premiérskou stranou strana mimovládna. Namiesto obyčajných nám vládnu demokrati. A prečo môže byť Igor Matovič rád.

„Pozorovali ste podivne narastajúce vybičovanie ľudských nervov v týchto posledných rokoch. Pociťujeme ako sa v ovzduší zhustilo niečo, čo nenávidí ľudskosť. V prísvite búrky pozorujeme seba s prílišným súcitom a druhých príliš podrobne. Nuž, je október 1939. Počítame mesiace, budeme počítať dni. A zdá sa, nastal čas hľadať niečo mimo našich nervov, o čo by sme sa opreli.“ Robinson Jeffers