Mohol som mať šesť či sedem rokov. Žil som s maminkou, babkou a prababkou a niekto k nám doniesol krásnu čínsku harmoniku. Bola síce lacná, veľmi neladila, ale mala svôj pôvab.

Keďže bol prezidentom Paneurópskeho hnutia, od roku 1990 sme sa stretali pravidelne. Viackrát som ho priviedol na Slovensko, ku ktorému mal veľmi blízky vzťah. Tu je miesto len na niekoľko spomienok.

Správy o smrti bývajú ploché. Ako táto – odišla dlhoročná hlava habsburskej dynastie. Ale za plochou správou je občas ukrytý košatý príbeh. Korunný princ Otto Habsburg-Lothringen ho mal.

Na to, aký mal vzťah k cisárskej výsosti, sme sa opýtali českého ministra zahraničných vecí a kniežaťa Karla Schwarzenberga.

Dá sa chodiť k moru, opekať sa a popíjať miestne drinky all inclusive. Dá sa chodiť po pamiatkach či po horách. Ale dá sa to zobrať aj z inej strany. V móde je dovolenka podľa filmov aj televízneho spravodajstva.

Porovnávať slovenských prezidentov je čierna a nevďačná robota. Avšak, pokiaľ sa dala na Gašparovičovi nájsť jedna prednosť voči Schusterovi, tak to bola výrazne menšia účasť na denných politických zápasoch a podstatne menej vrátených zákonov. Niežeby v obraze nehral kľúčovú rolu i fakt, že štyri roky žil v „konkubináte“ so sebe podobnou koalíciou (kým za Schustera sa vystriedali dve Dzurindove vlády). Čelne mocenskej zrážke s pravicou sa však vyhýbal. Doteraz.

Americký časopis Foreign Policy s predstihom pripomenul dvadsiate výročie konca Sovietskeho zväzu, ktoré vyvrcholilo v decembri 1991, no ktoré sa naplno spustilo päť mesiacov predtým neúspešným vojenským prevratom proti prezidentovi Gorbačovovi v auguste pred dvadsiatimi rokmi.

V stredu večer odvysielala STV dokument o živote známeho ukrajinského národopisca, žijúceho na Slovensku, Mikuláša Mušinku ...pravda si žiadala odvahu a on riskoval. Dokument prostredníctvom životného príbehu Mušinku odhaľuje pomerne neznámu oblasť našej histórie, a to komunistické riešenie tzv. ukrajinskej otázky. Mikuláš Mušinka bol v tomto prípade exemplárnym prípadom.

Nikdy som nemala potrebu združovať sa. V podstate som k tomu vždy mala istý odpor. K akémukoľvek organizovanému združovaniu. Uniformy, odznaky, členské karty a knižky...na čo? Netrvalo dlho, a tak, ako so všetkými pózami a predpojatiami, pánbožko mi zoslal skúšku, aby ma rozosmial a poučil.

Býval to strašne zvláštny pocit. Obrovské, plné haly, možno aj stotisíce ľudí, z ktorých väčšina mala dôvod byť na nás Čechov nahnevaná. Zrazy sudetských Nemcov mali ešte pred desiatimi, pätnástimi rokmi v sebe obrovské množstvo energie, ktorá bola živená niečím, čo by sa dalo charakterizovať slovom odplata.