Hrozba, ktorá mala patriť do hlbokej minulosti, sa vrátila s nečakanou naliehavosťou. Od konca studenej vojny sa množstvo jadrových zbraní v rukách demokratických – aj tých nedemokratických – politikov zmenšilo. Napriek tomu svet skloňuje obavy z nukleárnej katastrofy.

Naša história sa často spochybňuje – aj úmyselne. Ale aj renomovaní historici sa často rozchádzajú v pohľade na udalosti dejín. Oral history, teda výpoveď pamätníka „z prvej ruky“, je zrejme jedna z najdôležitejších metód historiografie.

Tento týždeň je bohatší na seriály. Vtiahnu vás do sveta športu, umenia a politických intríg. Vracia sa aj obľúbený seriál Posledné kráľovstvo. S matkou troch detí prežijete ťažké i veselé momenty každodenného života. Pri filmoch dominuje sci-fi žáner. Jedným z nich je nová adaptácia Duny. Bližšie sa zoznámite aj so životom herečky Jean Seberg. Ponuke je pestrá. Stačí si len vybrať to pravé pre vás.

Prinášame vám text známeho ruského opozičného novinára o ruskej spoločnosti, ktorý sme publikovali pred dvoma rokmi.

Otázka o tom, ako správne „čítať“ ruské správanie, nie je na Západe nová. A predsa sa vždy takou zdá, keď Rusko zase sklame očakávania, výpočty či nádeje. Je to čudné, pretože to vyzerá, že história sa opakuje nielen v kontinuite istých vzorcov správania Ruska, ale aj v typických západných omyloch v ich vnímaní.

Kto si pustil prejav Sergeja Lavrova v Minsku, a neprebudil sa práve z dvojtýždňového spánku, musel mať pocit, že sa pozerá na nejaké fantasy.

Dnešná situácia v šírení hoaxov a dezinformácií, idealizované videnie a vnímanie súčasných a minulých diktatúr sa najlepšie dá charakterizovať práve príslovím z čias komunizmu: ,,iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ“.

Posledné dni som trávila príliš veľa času nad videami, reláciami a statusmi niektorých našich spoluobčanov, ktoré sú ťažko opísateľné. Majú spoločné to, že sa v nich vyskytujú ódy na Putina a Rusov, nadávky, obzvlášť na pani prezidentku, a neskutočné nezmysly, pri ktorých človek nevie, či sa smiať alebo plakať. Viem len, že by sme to nemali nechať tak a mali by sme sa brániť.

Pred 54 rokmi nás „oslobodili“ v mene proletárskeho internacionalizmu Rusi a štyri ďalšie satelitné krajiny. Oslobodili nás samých od seba, pretože československí komunisti chceli reformovať vlastné komunistické hnutie, údajne na nejaké ľudskejšie.

Keď sa Shakespearov Richard III. zobudí z hrozného sna, v ktorom ho navštívili duchovia tých, ktorých kruto a bezcitne pozabíjal, je taký vyvedený z miery, že v ňom prehovárajú dvaja Richardovia naraz: ten, ktorý ho viní zo zločinov, a ten, ktorý sa proti obvineniam bráni.