Svetlo je mdlé, izba úzka a cez steny počuť šepot. Na posteli leží na kosť chudá žena. Má studené ruky a hlas, ktorý ledva počuť. Volá sa Martha Beatriz Roqueová, žena, ktorá pred týždňom začala na protest držať hladovku. Prišla som k nej plná problémov každodenného života, z jej tváre však sršal pokoj a skúsenosť.

Film režisérov Jana Bělohlavého a Pavla Palečka Vrahom z povolania je extrémnym príbehom a obludným obrazom komunistického Československa. Karel Vaš bol celý život fanatický komunista. Ako námestník šéfa vojenskej kontrarozviedky, sudca a prokurátor bol v plnej miere zodpovedný za politické vraždy mnohých ľudí. Nikdy, ani po roku 1989, za ne nebol odsúdený.

V nedeľu 3. marca budú v bratislavskom klube MMC piatykrát odovzdané ceny Radio_Head Awards. Denník SME a týždenník .týždeň na nich druhýkrát odovzdá Cenu za prínos do slovenskej hudby.

.otázka z minulého týždňa Dvaja rovnako šikovní a rovnako usilovní stolári vyrábajú nábytok. Jeden z nich vyrába stoly, druhý stoličky. Kým jeden z nich vyrobí z určitého množstva dreva jeden stôl, druhý vyrobí z rovnakého množstva dreva dve stoličky. Aká je cena stoličky v porovnaní s cenou stola? (Otázka voľne súvisela s ekonomickou témou v rámci rubriky .veda, konkrétne išlo o tému Viedenskej, respektíve Rakúskej ekonomickej školy.)

„Nikto už nerobí nič zadarmo,“ hovorí postava z filmu, ktorý sa práve stal na Kube populárny. Volá sa La película de Ana, Anin film, režíroval ho Daniel Diaz Torres a kubánska filmová asociácia ho označila za náš najlepší film minulého roku. Okrem všetkých cien, ktoré ho určite čakajú, si už stihol zaslúžiť aplauz a ovácie publika.

Reformou školstva sa označuje zmena, ktorá nastala účinnosťou nového „školského zákona“. Málokto o nej hovorí v dobrom. Kritika je silná, ale aj neprehľadná. V dnešnom čísle predstavíme kritiku reformy „sprava“, v ďalšom čísle kritiku „zľava“ a o dva týždne sa pokúsime priniesť porovnanie dvoch odlišných názorov z praxe ‒ od riaditeľov škôl.

Keď odvolali Silviu Hroncovú z postu riaditeľky SND, zrušila som na protest svoje dlhoročné divadelné permanentky. Vďaka nim som pohodlne videla krátko po premiére všetky nové predstavenia. Myslela som si, že budem chodiť do SND aj bez permanentiek, že si kúpim lístky na tie predstavenia, ktoré ma zaujímajú.

Na začiatku tohto roku to vyzeralo tak, že po vlne detinského nadšenia z tabletov sa všetci vrátime zase do dospelej reality a trh s čiernou elektronikou ovládnu plnohodnotné počítače v odľahčenej podobe – ultrabooky.

Navzdory vžitej predstave animované filmy, animáky, nikdy neboli vyslovene detskou komoditou. Ani krátke grotesky, ani celovečeráky nevznikali tak, aby sa na nich nemohli baviť dospelí. A platí to od prvopočiatkov kinematografie, veď už aj tá Snehulienka a sedem trpaslíkov bola najprv dospeláckym bestsellerom, až potom súčasťou detského folklóru. Takisto Králik Bugs, Káčer Duffy, Tom a Jerry, Pepek Námorník, aj tie Kubalove mačiatka Puf a Muf a zástupy ďalších. Deti sa bavia akosi samozrejme, ale dospelí sa môžu baviť rovnako, ak nie viac. Stačí sa dívať a nebrať sa príliš vážne. Lebo animáky jednoducho fungujú a vždy fungovali univerzálne.

Bol to tento rok čudný Deň boja za slobodu a demokraciu. Prezidenta republiky, predsedu NR SR a predsedu vlády, ktorí ho mali úradnej z moci oslavovať, nebolo, hoci ináč oslavujú radi a kladú vence všade, kde sa dá. Ľudia, ktorí mali s Novembrom 1989 niečo spoločné, dumali v teplých sálach. Na Námestí SNP nás bolo zo štyridsať, povedali sme si, aká je sloboda nesamozrejmá, a najviac vtedy, keď o ňu nikto nestojí, lebo, ako hovorí Edmund Burke, zlo môže vyhrať len vtedy, keď sa dobro proti nemu nepostaví.