Naša hanba

Laura de la Uz hrá v titulnej úlohe herečku, ktorá žije od jednej mizernej úlohy po ďalšiu. Raz sú to úbohé dobrodružstvá pre tínedžerov, inokedy rola v podpriemernej mydlovej opere pre ženy v domácnosti. Naša herečka trpí materiálnym nedostatkom, obzvlášť si potrebuje kúpiť chladničku. Rozhodne sa preto zahrať prostitútku, v dokumente, ktorý prišli nakrúcať nejakí Rakúšania.  Ale to, čo mala byť len jedna ďalšia rola, pár scén plných stereotypov a preháňaní, sa stalo najlepšou rolou, akú Ana kedy hrala.
Je to ako hra so zrkadlami, film prekrýva skutočnosť falšou, emociálne scény s afektovanými. Nepomáhajú ani humorné scény, všetko ovládne dráma. Keď sa Ana naplno odovzdá svetu, o ktorom si myslí, že ho pozná, všetko sa skomplikuje. Je to silnejšie ako ona a tlačí ju to k zemi. Ukazuje svoju rodinu bez toho, aby to vedeli, ukazuje svojich susedov a všetko sú samé lži, lži a lži. Sama sa stáva režisérkou filmu s nespočetnými rovinami, ktorými chce vyjsť v ústrety zahraničným producentom. K samozrejmostiam sa pridávajú ťažkosti jej života, bez mejkapu, bez potreby niečo prehnane dramatizovať.
Ana nám spôsobuje ženskú, národnú aj ľudskú hanbu. Zahanbenie pre všetkých, ktorí v nás vidia iba pózerov. Ako muž, čo fajčí cigaru, aj keď ju nemá rád, ale zapózuje pre turistov a nechá si zaplatiť.  Alebo postava režimu, ktorého ideologická maska sa už nezvratne zrástla s jeho vlastnou tvárou. A všetci tí, ktorí podporujú túto simuláciu, pretože aj oni sami už stratili povedomie o tom, čo je vymyslené a čo nie. Podobne ako filmová Ana, ktorá si dala dole mejkap a vypla kameru, ale neprestala ďalej hrať.