Emil, urobil som fór a minulý týždeň som nahovoril tú starú komunistku z nášho starobinca na veľkú prču. Prišiel som za ňou, v obleku a s kravatou, červenou, zaklopal som na jej dvere, otvorila pozvala ma ďalej, a keď som jej dal snežienky, mal som ich vo vrecku saka, možno si myslela, že ju chcem požiadať o ruku, lebo v očiach mala nádej. A potom trochu, ale len trochu sklamania, keď som jej navrhol, aby sme v starobinci oslávili šesťdesiate tretie výročie februárových udalostí.

Prišla knižka, normálne, poštou, s výrazným červeným nápisom na obálke – pracovný výtlačok – nepredajné. O pár mesiacov by mala byť bestsellerom. Taký je plán, kvôli tomu prišla, aby bol publicista v obraze, keď to vypukne, a ak sa mu bude chcieť, aby prispel pár riadkami. Najlepšie recenziou v čomsi mienkotvornom. Nie je podmienkou, aby tá recenzia knižku posvätila, pokojne ju môže znosiť pod zem. Niet žiadnych podmienok okrem tej, aby si knižku ten, komu prišla, nechal zatiaľ pre seba.

Známy, ktorý pracuje vo vplyvnej nemeckej politickej nadácii, mi nedávno povedal niečo, čo asi v Česku zažíva mnoho voličov pravice: „Ako som bol minulý rok na jar v eufórii, tak som teraz v zime v depresii.“

Ohlasy na tureckú telenovelu Tisíc a jedna noc sú u našich západných susedov oveľa chladnejšie než u nás. Nasadenie tohto titulu už od začiatku sprevádza veľmi negatívna publicita. Tlačová konferencia k jarným programovým plánom Novy bola plná komických výstupov. Jej manažéri sa celú polhodinu hádali s novinármi o tom, či je Tisíc a jedna noc telenovela alebo „romantický seriál“. Riaditeľ Novy Jan Andruško doslova „prosil“ novinárov, aby tento seriál vopred nezhadzovali. Z Bratislavy si dokonca zavolal Gorazda Sľaka, šéfa programu Markízy, ktorý na tlačovke predviedol niekoľkominútový monológ o tom, aký je tento seriál vynikajúci a úspešný. Českí novinári nevychádzali z úžasu. Zbytočné prekáračky zatienili všetko ostatné. Na druhý deň boli české noviny plné invektív na adresu tejto telenovely, kým iné udalosti zostali viac-menej nepovšimnuté.

Pavel Strojlov je ruský exulant. Žije v Londýne a na svojom počítači má päťdesiattisíc nepublikovaných, nepreložených a prísne tajných dokumentov odcudzených z Kremľa. Väčšina z nich sa datuje do obdobia krátko pred koncom studenej vojny. Ukradol ich v roku 2003 a ušiel z Ruska. Pred pár rokmi by tieto dokumenty mali pre CIA hodnotu miliónov.

Má to iba tridsaťdva strán a modrý obal. Kubánsky pas vyzerá skôr ako nejaký sprievodný list, nie osobný identifikačný doklad. Unikáme s ním z našej ostrovnej izolovanosti, stále nám však nedáva garanciu, že môžeme nastúpiť do lietadla.

Parlament ani minulý týždeň nezvolil generálneho prokurátora. Vládna koalícia si zobrala oddychový čas a bude o ňom, a teda aj o svojom ďalšom fungovaní rozhodovať na jar. Je osoba na čele prokurátory skutočne taká dôležitá, že pre ňu treba riskovať pád vlády?

Nášho televízneho lídra ovládli ženy. Generálnou riaditeľkou Markízy sa stala Zuzana Ťapáková. Okrem nej je v manažmente konateľka spoločnosti Markíza Radka Doehring, a čoskoro má byť žena aj na čele spoločnosti Media Pro Slovakia, ktorá zabezpečuje pre Markízu zábavné programy – Wanda Hrycová. Pre všetkých, ktorí riešia agendu rodovej rovnosti v manažovaní firiem, to môže byť zaujímavý experiment. Ženy dostali šancu vytiahnuť firmu z krízy.

Poslanec Peter Zajac (OKS) varuje, že voľba generálneho prokurátora môže ohroziť základy vládnej koalície.

Konferencia SFZ mala byť na jar, neskončila sa ani v septembri, ale najdôležitejšiu zmenu už máme za sebou: z Františka Laurinca je čestný prezident a z Jána Kováčika nový prezident SFZ.