V našom detskom domove v Nepále zavládol rozruch. Idú zimné prázdniny. A tie nikto nemá rád. Znamená to nerobiť nič, iba sedieť vnútri v dome v zime. Kým ostatné deti chodia na prázdniny aspoň k babke na dedinu, naše pozerajú cez okno poza plot a hľadajú rozrušenie.

Stretli sme sa v Brooklyne, pred Koniarovým starožitníctvom, kde mala Nicole Krauss fotenie pri príležitosti vydania svojho nového románu Great House. „V knihe hrá podstatnú úlohu starý písací stôl,“ vysvetlila mi cestou do kaviarne, „tak preto starožitníctvo.“ Pri našom rozhovore sme sa tiež vrátili v čase – k jej prelomovému románu Dejiny lásky, ktorý prvýkrát vychádza v slovenčine.

Pila som kofolu v novučičkom penzióne, čakajúc, kým vonku ustane hustý dážď. S obdivom som si pritom prezerala krásne zrekonštruovanú kúriu, ktorú opravila rodina žijúca ďaleko, ďaleko od Bratislavy, v obci s pár domami a úzkou rozbitou cestou. Nahlas som pred paňou domu pochválila poctivú robotu. Upracovaná žena v strednom veku si vďačne prisadla k stolu a začala rozprávať, ako ten malý zázrak vznikol.

Môj otec robil takmer celý život v Škode Praha, v podniku svojho času takom slávnom, ako jeho mladoboleslavská alebo plzenská obdoba. V podniku, ktorý staval elektrárne po celom svete, čo vedelo a aj dnes vie len pár firiem na celej zemeguli.

Českí susedia majú v posledných rokoch o niečo viac skúseností s ničivými povodňami ako my, a tak sa im začínajú venovať hlbšie. Neskúmajú už len hrádze, priepusty či prietoky, ale aj stopy, ktoré povodne zanechávajú v psychológii postihnutých ľudí.

Je len veľmi málo vecí na svete, ktoré vedia vohnať slzy do očí a vyvolať pocit, že sa vám najprv nosnými dierkami a následne celými dutinami práve prehnalo slušne nabité IC-čko.

Začiatkom minulého roku získal cenu Smitha Breedena za najlepší článok v Journal of Finance publikovaný v roku 2009. Koncom roka mal prednášku na bratislavskom matfyze. Pri tej príležitosti veľmi ochotne odpovedal na naše otázky. Péter Kondor.


V stredu večer sme sedeli so Zuzanou v pohodlných kreslách u nás na chodbe redakcie. Rozprávali sme sa o absurdnostiach nášho sveta, chvíľami sme sa hlasno smiali, no občas sme stíchli a hľadali slová. Faust, Lidice, Moskva, bulvár, divadlo. V jednej chvíli som zapol diktafón.

To sa nám to žujú zakáľačkové špeciality v závetrí kvalitnej pivárne! Cesta dobre preúdenej klobásky, mramorovej tlačenky a huspeniny do našich úst sa však začína tým, že sa jednoducho zabije prasa.

Od vstupu do EÚ je všetko, čo sa deje v Bruseli, aj vecou Slovenska. Preto je v našom životnom záujme odpovedať si na otázku, či EÚ koná rozumne, alebo je to čistý socializmus, ako tvrdí Richard Sulík.