Takže, hor´ sa od stola do treskúcej zimy na jednoduchý dvor – trebárs na hornej Orave – a až tam uvidíme, kto je aký chlap. Pripravme sa na na tvrdú robotu v zamrznutom teréne, kde budeme musieť napínať svaly, vedieť podrezať krk a uniesť polku nami zdolaného zvieraťa na vlastných bedrách. Po krátkej prestávke a potúžení sa „hriatym” budeme musieť mäso zručne naporciovať, pripraviť, podochucovať, až kým napokon z nehonevyrobíme spomínané delikatesy, za ktorými piští duša každého poriadneho mäsožravca.
Prasa sa zväčša zabíjalo v zimnom období. Nielen preto, aby sa stihli vyúdiť klobásky a zaplniť špajza predtým, ako prídu Veľkonočné sviatky, ale aj z praktického hľadiska. Keď je prizabíjaní zem pokrytá snehom, prasa sa tak pri manipulácii nezašpiní a aj prípadná krv, čo náhodou nepozornému chytačovivy prskne z lavóra, sa na dvore odhrnutím snehu rýchlejšie odstráni. U nás sa vždy zabíjalo omráčením prasaťa tupým koncom sekery, inde na to využívajú jatočnú pištoľ. Na náš spôsob zabíjania je moja tradične založená rodina hrdá. V podstate je vylúčené, aby sme zabíjali inak a predpokladám, že to tak je s rituálmi pri zabíjačke či zakáľačke aj v iných rodinách. Spôsob zabíjania prosto patrí medzi také posvätné záležitosti ako tristoročný recept na rodinné klobásky alebo doba varenia ryže do jaterníc.
Hlavnou a zázračnou ingredienciou domácej zabíjačky je krv. Dáva sa skoro do všetkého okrem klobás a práve ona vytvára tú nezameniteľnú chuť pravých domácich zabíjačkových špecialít. U nás sa dokonca varí aj čierna – krvavá zabíjačková kapustnica, ktorá sa potom roznáša po susedoch ako pozornosť. Domáce zabíjanie je náročným umením, ako spracovať domáce zviera do posledného kúska. Z prasaťa v podstate do večera zostane len minimum, čo sa vyhodí a ďalej nespracuje. Detailným zložením jednotlivých zabíjačkových špecialít preto čitateľa radšej nebudem zaťažovať. Môže na ne potom stratiť chuť a navyše – aj tak podliehajú tajomstvu nášho tradičného rodinného receptu, ktorý sa nevyzrádza ani po šestnástich borovičkách. Skrátka, s výnimkou klobás práve jaternice, tlačenka a huspenina sú tie delikatesy, kde sa zužitkovalo celé prasa skoro so všetkým, čo k nemu patrí – od žalúdka až po uši.
Ak si chcete navodiť atmosféru zabíjačky u vás doma, neodporúčam vyvárať špeciality v obyčajnej, bytovkovej kuchyni. Ich príprava je zdĺhavá a vaši susedia by sa prisilným vôňam, ktoré vychádzajú z vášho bytu, veľmi nepotešili. Navyše– nemáte krv. A bez krvi to nie je ono. Skúste radšej jednoduchý recept, ktorý zabíjačku chuťovo intenzívne pripomína a dokonca sa pri nej robí aj pohostenie pre hladných chlapov – mäsiarov. Rozkrájajte bravčovú pečeň na kúsky veľké ako palec. Oravskú slaninu nakrájajte na dlhé a takmer priesvitné plátky. Musia byť dlhé prinajmenšom ako chlapská ruka. Pri krájaní vám pomôže, ak dáte slaninu predtým na pol hodinu do mraziaka alebo že si ich kúpite už nakrájané v supermarkete. Kúsky bravčovej pečene zabalíme do kúskov slaniny a „na kant“ položíme do menšieho kastróla alebo na menší plech. Dáme na pol hodinu do rúry na dvesto stupňova podávame s chlebom. Krásne zabíjanie želám.
Autor je scenárista.
Prasa sa zväčša zabíjalo v zimnom období. Nielen preto, aby sa stihli vyúdiť klobásky a zaplniť špajza predtým, ako prídu Veľkonočné sviatky, ale aj z praktického hľadiska. Keď je prizabíjaní zem pokrytá snehom, prasa sa tak pri manipulácii nezašpiní a aj prípadná krv, čo náhodou nepozornému chytačovivy prskne z lavóra, sa na dvore odhrnutím snehu rýchlejšie odstráni. U nás sa vždy zabíjalo omráčením prasaťa tupým koncom sekery, inde na to využívajú jatočnú pištoľ. Na náš spôsob zabíjania je moja tradične založená rodina hrdá. V podstate je vylúčené, aby sme zabíjali inak a predpokladám, že to tak je s rituálmi pri zabíjačke či zakáľačke aj v iných rodinách. Spôsob zabíjania prosto patrí medzi také posvätné záležitosti ako tristoročný recept na rodinné klobásky alebo doba varenia ryže do jaterníc.
Hlavnou a zázračnou ingredienciou domácej zabíjačky je krv. Dáva sa skoro do všetkého okrem klobás a práve ona vytvára tú nezameniteľnú chuť pravých domácich zabíjačkových špecialít. U nás sa dokonca varí aj čierna – krvavá zabíjačková kapustnica, ktorá sa potom roznáša po susedoch ako pozornosť. Domáce zabíjanie je náročným umením, ako spracovať domáce zviera do posledného kúska. Z prasaťa v podstate do večera zostane len minimum, čo sa vyhodí a ďalej nespracuje. Detailným zložením jednotlivých zabíjačkových špecialít preto čitateľa radšej nebudem zaťažovať. Môže na ne potom stratiť chuť a navyše – aj tak podliehajú tajomstvu nášho tradičného rodinného receptu, ktorý sa nevyzrádza ani po šestnástich borovičkách. Skrátka, s výnimkou klobás práve jaternice, tlačenka a huspenina sú tie delikatesy, kde sa zužitkovalo celé prasa skoro so všetkým, čo k nemu patrí – od žalúdka až po uši.
Ak si chcete navodiť atmosféru zabíjačky u vás doma, neodporúčam vyvárať špeciality v obyčajnej, bytovkovej kuchyni. Ich príprava je zdĺhavá a vaši susedia by sa prisilným vôňam, ktoré vychádzajú z vášho bytu, veľmi nepotešili. Navyše– nemáte krv. A bez krvi to nie je ono. Skúste radšej jednoduchý recept, ktorý zabíjačku chuťovo intenzívne pripomína a dokonca sa pri nej robí aj pohostenie pre hladných chlapov – mäsiarov. Rozkrájajte bravčovú pečeň na kúsky veľké ako palec. Oravskú slaninu nakrájajte na dlhé a takmer priesvitné plátky. Musia byť dlhé prinajmenšom ako chlapská ruka. Pri krájaní vám pomôže, ak dáte slaninu predtým na pol hodinu do mraziaka alebo že si ich kúpite už nakrájané v supermarkete. Kúsky bravčovej pečene zabalíme do kúskov slaniny a „na kant“ položíme do menšieho kastróla alebo na menší plech. Dáme na pol hodinu do rúry na dvesto stupňova podávame s chlebom. Krásne zabíjanie želám.
Autor je scenárista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.