Schody domu, presne tam, kde bola naša revolúcia vyhlásená za socialistickú, sa zrútili. Skupina trinástich zúfalých ľudí okupuje kostol v centre Havany. Polícia ich zatkla a vyniesla uprostred noci. V televízii vysielali reportáž o tom, ako ľudia ničia mosty, aby si postavili domy. Arcibiskup uverejnil v komunistických novinách text, ktorý svojím tónom bojuje s oficiálnymi úvodníkmi. Zemiaky sa v stánkoch objavujú iba sporadicky. Hip-hopový hudobník je zatknutý len preto, že jeho syn protestoval, ako s ním zaobchádzali, keď zobral fotografiu revolucionára Camila Cienfuegosa z vestibulu školy.

Pred časom sme textom Prečo čítať Shakespeara začali seriál o najvýznamnejších autoroch západného kánonu. O tom, prečo treba čítať Homéra a v čom to môže byť inšpiráciou aj pre našu politickú pravicu po voľbách, píše Matúš Porubjak.

Menšie zlo. Samé menšie zlo. Už mi to spojenie začína liezť na nervy. Samozrejme, nerobím si žiadne ilúzie o politikoch. Nerobím si ich však ani o nás, nepolitikoch. Stačí mi podľa seba súdiť ostatných. Keďže sa poznám veľmi dobre, viem, že ani zďaleka nie som ideálny, ani svoju vlastnú predstavu o tom, aký by som chcel byť, nedokážem naplniť. Keby som mal čisto teoreticky odovzdávať hlas sebe, ani vtedy by som to nerobil s nejakou slasťou z dobre vykonanej voľby.

Po prelistovaní fotografickej knižky plnej citu, emócii a naliehavosti mám zvláštny pocit. Tibor Huszár, autor vyznačujúci sa špecifickým talentom nachádzať cez hľadáčik prchavé okamihy a urobiť ich súčasťou našej individuálnej a kolektívnej pamäti, sa v tejto knižke, pre neho asi najosobnejšej, obrazovo akoby znovu hľadal.

Na každú vyčítavú otázku dostávam rovnakú odpoveď. „That's Nepali culture!” vravia mi kamaráti muzikanti, s ktorými trávim už mesiac v štúdiu, keď sa ich pýtam, prečo musia večer jesť doma, aj keď sú už dospelí. To isté mi odpovedajú, keď chcem vedieť, prečo ich rodičia a okolie nútia ísť pracovať na Blízky východ. Je to najnovší trend v našich končinách. Vyhnať talentované decko, ktoré má na to, aby z neho niečo bolo, pracovať do Dubaia alebo Qataru, kde je za posledného psa. Bez kariéry, bez rodiny, len ako mašinka na transfer peňazí od Arabov k Nepálcom, na účty mamy, babky, sestry, sesternice a aj jej manžela, ktorý zakladá nový biznis.

My Česi to poznáme z Karlových Varov alebo z turistického centra Prahy, vy Slováci občas z Vysokých Tatier. Nápisy azbukou, podniky, kde majú jedálne lístky najskôr v ruštine a až potom v domácom jazyku či v iných cudzích jazykoch. Rusi tu, jednoducho, pol storočia boli, a hoci ich vojská a naša podriadenosť voči Moskve zmizli už pred dvadsiatimi rokmi, tak tu Rusi zostali. A s nimi aj ruština. Už to zďaleka nie je prvý jazyk, ale v súboji s takou francúzštinou alebo španielčinou vcelku obstojí. Po generácii dnešných tridsiatnikov, ktorí azbuku neovládajú, tak v Česku vyrastá generácia ďalšia, ktorá sa o ruštinu prirodzene zaujíma a možno ju aj dosť veľká jej časť bude zase ovládať.

Majetok a peniaze. Hýbateľ dejín. Sila, ktorá dokáže divy. Spája ľudí. Stačí sa pozrieť na naše ulice. Rozhorčenie, hnev. Dôvod? Peniaze a majetok. Je určite dobre, keď sa ľudia ozývajú. Len mi je ľúto, že ich dokáže takto rozhnevať len tá matéria, proti ktorej deklaratívne bojujú. Duchovní bojovníci, vyznávači ideálov, ktorí vravia, že je tu dlho ticho. Nie je, milí revolucionári. To len vy ste prehliadli mnohé protesty, ktoré neboli o peniazoch, ale napríklad o takej drobnosti, že prokuratúru stále riadi človek, ktorý roky šikanuje jednu mladú dievčinu, či že najvyššiemu súdu šéfuje kamarát mafiána.

Hovorí, že sled udalostí, ktoré povedú k hyperinflácii v eurozóne, sa už začal. A obchoduje so zlatom, lebo verí, že v budúcnosti na ňom opäť budú založené naše peniaze. Americký finančník James Turk.

V čase odpočúvania bytu, v ktorom sa mal stretávať Jaroslav Haščák z Penty s vtedajším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom či členkou Výkonného výboru FNM Annou Bubeníkovou, bol František Polák funkcionárom SIS. „Všetci, ktorí mohli mať s akciou Gorila niečo spoločné, boli z tajnej služby postupne vyštvaní,” tvrdí Polák v rozhovore pre .týždeň.

Peter Kresánek je autorom jedinečnej encyklopédie pamiatok na Slovensku a zároveň sa venuje organizovaniu vedeckej kultúrnej turistiky pre zahraničných turistov.