Takáto udalosť sa stala v Poľsku prvýkrát. Na začiatku roka zorganizoval vojenský prokurátor plukovník Mikolaj Przybyl tlačovú konferenciu, na ktorej sa prezentoval ako obeť diskreditačnej kampane. V jednom momente požiadal novinárov o päťminútovú prestávku na vyvetranie sály. Vzápätí po tom, ako všetci vyšli von, zaznel z miestnosti výstrel. Keď novinári vošli späť do sály, plukovník ležal v kaluži krvi. Ukázalo sa, že si strelil do hlavy a prvé správy hovorili o tom, že v nemocnici bojuje o život.

FBI lapá po svete zlosynov a medzi nimi je aj jeden Slovák. To je asi najsilnejší dôvod, prečo sa odťažitej téme internetového pirátstva a ochrane autorských práv venujú aj naše mainstreamové a bulvárne médiá.

Medzi najznámejšie exporty nášho vývoja patria „ajťácke“ firmy Eset či Anasoft. Hoci to tak neznie, oba názvy pochádzajú od ženy.

Budúca prosperita krajiny nezávisí len od kvantity dnešnej montážnej výroby, ale aj od kvality domácich inovatívnych značiek. Amerika má Apple, Fínsko Nokiu, Nemecko BMW. Čo má Slovensko? Nie je toho málo.

Žiadny odchod človeka nie je obyčajný. S každou smrťou odchádza z nášho sveta nielen originálna duša, ale aj vzťahy, ktoré tvorila. Ale niečo vždy ostáva. Čo ostane po Václavovi Havlovi?

Skvelé roky sú preč a tú našu strednú Európu čakajú horšie časy. Napríklad je dosť možné, že už v tomto roku sa ukáže, že peniaze z Bruselu, na ktoré sme si v priebehu minulých rokov zvykli, a tak nejako ich zahrnuli do svojich štátnych rozpočtov, čoskoro nebudú, alebo ich bude omnoho menej. Väčšina krajín západnej Európy, ktoré dávali do spoločného únijného rozpočtu výrazne viac peňazí, než koľko z neho dostávali, majú a budú mať problémy samy so sebou. A ich ochota dávať niečo na chudobný a až na výnimky omnoho menej zadlžený Východ bude výrazne menšia, ako bola.

Na začiatku roka nebolo jasné, že padne naša vláda, že skončí Kaddáfí, Mubarak aj Bin Ládin, ani že euro bude čeliť zániku. Ale to všetko bolo naprogramované v rozhodnutiach z minulosti.

Emil, nebudeš mi veriť, ale bol som v Univerzitnej knižnici. Ako som sa tam ocitol? Spoločne s ďalšími dôchodcami z nášho starobinca. Zbehlo sa to takto. Ponúkli nám spoločnú návštevu mestských kúpeľov, zadarmo, ako pozornosť podniku v tzv. predvianočnej atmosfére, lebo vtedy je načase robiť dobré skutky, aby mali všetci čisté svedomie.

Niekedy si v tých našich novinách, kde je vekový priemer okolo dvadsaťpäť rokov, pripadám vážne starý. Mnohí moji kolegovia, čo pred pár rokmi dokončili vysokú školu, alebo ani to nie, sa len nechápavo usmievajú, keď im vykladám o zážitkoch z vojny o Náhorný Karabach, týždennej vojne o Slovinsko a podobne. Asi najviac neveriaco sa však v poslednom čase zatvárili, keď som začal spomínať na jednu zo svojich služobných ciest, ktorú som absolvoval s Alexandrom Dubčekom.

Kúpili sme vysávač, neťahal poriadne, tak sme ho šli vrátiť. Keď toto urobím s knižkou, dívajú sa na mňa ako na blázna. Akože zlá? Aj preklad kríva, odpovedám, Nat King Cole nie je Nat kráľ cola, aj štylisticky, aj gramaticky, ba dokonca ideovo – ale túto chybu nespomínam, lebo, pripúšťam, autor si môže myslieť čo chce – a na reklamáciu už by toho malo byť aj tak dosť. Ale nikdy to nestačí, za žiadnu knižku mi ešte peniaze nevrátili.